„Pápež František dobre zhŕňa kňazskú a pastoračnú identitu Romera, keď ho nazýva «biskupom a mučeníkom, pastierom podľa Kristovho srdca, evanjelizátorom a otcom chudobných, hrdinským svedkom o Božom kráľovstve, kráľovstve spravodlivosti, bratstva a pokoja». Romero bol skutočne dobrý kňaz a múdry biskup. Ale predovšetkým to bol dobrý človek. Miloval Ježiša, adoroval ho v Eucharistii, miloval Cirkev, uctieval si Pannu Máriu, miloval svoj ľud. Jeho mučenícka smrť nebola improvizáciou, ale mala dlhú prípravu. Ako mladý seminarista v Ríme krátko pred svojou kňazskou vysviackou napísal vo svojich poznámkach: «Tento rok urobím svoje veľké odovzdanie sa Bohu! Bože môj, pomôž mi, priprav ma. Ty si všetko, ja som nič, a napriek tomu tvoja láska chce, aby som bol mnohým. Odvahu! S tvojím všetko a mojím nič urobíme toho veľa.»“

Často sa hovorí o konverzii Romera k večnej otvorenosti k sociálnemu aspektu jeho služby. Kardinál Amato vysvetľuje:

„V skutočnosti, obratom v jeho živote tichého a takmer ostýchavého pastiera bolo zavraždenie dňa 12. marca 1977 pátra Rutilia Grandeho, salvadorského jezuitského kňaza, ktorý zanechal prednášanie na univerzite, aby sa stal farárom vidiečanov (campesinos), utláčaných a vytisnutých na okraj. Táto udalosť sa dotkla srdca arcibiskupa Romera, ktorý oplakával svojho kňaza tak ako matka oplakáva svojho syna. Ihneď prišiel do Aguilares sláviť omšu za zosnulého, stráviac noc v plači, bdení a modlitbe za tri nevinné obete, pátra Rutilia a dvoch vidiečanov, ktorí ho sprevádzali. Campesinos boli ako siroty, obraní o svojho dobrého otca. Romero chcel prevziať jeho miesto. Vo svojej homílii arcibiskup povedal: «Oslobodenie, ktoré páter Grande hlásal, je inšpirované vierou. Vierou, ktorá nám hovorí o večnom živote, vierou, ktorú on teraz on so svojou tvárou obrátenou k nebu a sprevádzaný dvoma campesinos ukazuje v jej dokonalosti. Je to oslobodenie, ktoré sa završuje v radosti v Bohu, oslobodenie, ktoré pramení z ľútosti nad hriechom, oslobodenie, ktoré sa zakladá na Kristovi, jedinej spásnej sile.»“

Prefekt Kongregácie pre kauzy svätých, ktorý v sobotu 23. mája 2015 bude na San Salvadorskom námestí predsedať slávnosti blahorečenia potvrdzuje, že Mons. Romero sa odvtedy začal priamejšie vyjadrovať na obranu utláčaného ľudu a prenasledovaných kňazov, bez ohľadu na vyhrážky, ktoré denne dostával. Na dôkaz toho uviedol tieto Romerove slová: «Považoval som to za povinnosť postaviť sa rozhodne na obranu mojej Cirkvi a stáť po boku môjho tak utláčaného a sužovaného ľudu.» Kardinál Amato dodáva, že „jeho slová neboli podnecovaním k nenávisti a pomste, ale hlbokým povzbudzovaním otca voči svojim rozdeleným synom, ktorými ich pozýval k láske, odpusteniu a svornosti. Kontemplujúc krásu prírody a nádheru salvádorskej krajiny arcibiskup zvykol vravievať, že nebo musí začínať tu na zemi. Na svoju drahú a tak ťažko skúšanú vlasť hľadel s nádejou v srdci. Sníval, že jedného dňa sa nad troskami zla rozžiari sláva Boha a jeho lásky.“

Ako možno charakterizovať blízkosť arcibiskupa Romera k chudobným? Kardinál Amato hovorí:

„Jeho rozhodnutie sa v prospech chudobných nebolo ideologické, ale evanjeliové. Jeho láska sa vzťahovala aj na prenasledovateľov, ktorým kázal o obrátení sa k dobru a uisťoval ich o odpustení bez ohľadu na čokoľvek. Bol navyknutý byť milosrdným. Jeho veľkodušnosť v obdarúvaní tých, ktorí od neho niečo prosili, bola podľa vyjadrenia svedkov šľachetná, totálna a prekypujúca. Tomu, kto pýtal, dával. Občas vravieval, že keby mu vrátili peniaze, ktoré porozdával, bol by z neho milionár.“

( TK KBS, RV jb; ml ) 20150520051   |   Upozorniť na chybu v správe |

[naspäť]