Mons. Stanislav Stolárik, rodák z Rožňavy, kde sa narodil a bol pokrstený, prebral úrad diecézneho rožňavského biskupa po Mons. Vladimírovi Filovi, ktorý počas dnešnej slávnosti v katedrále sedel v jeho blízkosti. "Po 60 rokoch má Pán znova privádza do rodného mesta. Aké podivné je Božie pôsobenie," povedal v homílii nový rožňavský biskup, v ktorej osobitne poďakoval svojim predchodcom. Ku katedre vyprevadil nového biskupa Mons. Bernard Bober, košický arcibiskup metropolita, pri ktorom pôsobil ako pomocný košický biskup. Urobil tak po vstupných obradoch, privítaní hostí a po prečítaní pápežskej buly o menovaní nového rožňavského biskupa. V latinskom jazyku ju prečítal apoštolský nuncius na Slovensku, v slovenskom kancelár kúrie Martin Keruľ. V mene prítomných mu následne prejavil úctu v príhovore kňaz Rožňavskej diecézy Rastislav Suchý.

Biskup Stolárik v homílii povzbudil najskôr kňazov. Poďakoval im za ich vytrvalosť a vernosť v kňazskej službe a pozval ich k modlitbe a adorácii v ich farnostiach. "Posilnením modlitbou sa posilní i katechéza, pastorácia rodín, mládeže, chorých, ba ukážu sa aj možnosti cirkevného školstva a ďalších aktivít," prihovoril sa biskup Stolárik. Poďakovanie potom adresoval svojim predchodcom v úrade - Mons. Vladimírovi Filovi, Mons. Eduardovi Kojnokovi (zomrel 27. októbra 2011 v Rožňave) a materskej - Košickej arcidiecéze a jej vedeniu, v ktorej sa podľa svojich slov "dobrej škole života veľa naučil. Som rád, že ešte pred odchodom z diecézy sme s tímom kňazov vypracovali návrh na ich formáciu, z ktorého budem čerpať i tú v Rožňavskej diecéze."

Nový rožňavský biskup ďalej povedal, že očakávania od neho sú veľké. Za tie najväčšie však označil "očakávania", ktoré "má Boh a to od každého z nás. To už nie je upriamenie iba na jednu osobu, ale Boh má svoje očakávania od každého kňaza, každého pokrsteného, od každého pobirmovaného, od každého otca - mamy, a samozrejme aj odo mňa - ako biskupa, ktorý dnes preberá pastiersku starostlivosť o túto partikulárnu Cirkev. Ale všetci spoločne, ktorý sme na jednej lodi a máme spoločný cieľ, ako to svojho času spomenul pápež František, môžeme naplniť Božie očakávania. Všetci, do jedného," povedal biskup Stolárik. Podobne, ako po svojom menovaní, zopakoval, že už o dmenovania nosí všetkých diecézanov vo svojom srdci. Slová úcty a pozdravy mu adresovali hostia v závere slávnosti.

V homílii, počas ktorej pripomenul aj silný mariánsky rozmer diecézy, sa nový biskup "bratsky" otvoril voči predstaviteľom a veriacim iných náboženstiev, ako i k neveriacim a všetkým zložkám spoločenského života, ktorí sú povolaní k vytváraniu spoločného dobra. V Roku zasväteného života, ktorý práve slávime, pozval k oživeniu vzájomnej spolupráce i s ďalšími spoločenstvami a hnutiami v diecéze. "Nechajme sa všetci viesť Duchom Svätým na spoločnej ceste a všetci pozorne načúvajme, čo duch hovorí Rožňavskej diecéze. V tomto čase. Spoločne kráčajme v ústrety Roku milosrdenstva s predsavzatím uzdravenia boľavých rán a oživenia všetkého, čo prinášalo požehnanú úradu. Hľadajme a nachádzajme spoločnú reč - Božiu reč," poznamenal biskup Stolárik, ktorý zároveň pozval k modlitbám k patrónovi diecézy a rožňavskej Panne Márii.

-

Prinášame plné znenie homílie rožňavského biskupa Stanislava Stolárika:

Dnešný príhovor si dovolím začať slovami sv. Jána Pavla II. pri návšteve Wadowic. Povedal: „Tu sa to všetko začalo“. Keď som tu dnes v centre rožňavskej diecézy, opakujem tie isté slová: „Tu sa to všetko začalo“. Tu v Rožňave som sa narodil a bol pokrstený. A po 60-tich rokoch má Pán znova privádza do rodného mesta. Aké podivné je Božie pôsobenie...

Prichádzam do mesta, v ktorom citovaný svätý pápež Ján Pavol II. 13. sept. 2003 slávil sv. omšu. Mal som tú milosť byť ako koncelebrant len 3-4 m od neho. V jednom momente sa nám stretli oči. Čo videl v mojich očiach neviem, ale jeho oči boli hlboké, zračila sa v nich prežívaná telesná bolesť, ale ešte viac jeho dobrota.

Z homílie, ktorú čítal kard. Jozef Tomko, zneli slová o rozsievačovi a sile osobného príkladu. V tomto odkaze by sme mohli i mali pokračovať, ak by som sa najskôr obrátil na vás, bratia v kňazskej službe. Účinnosť rozsievaného semena a sily príkladu sa násobí vtedy, ak predchádza vytrvalá adorácia Eucharistie. V tichu pred Pánom odhalíme pravdu o sebe a dostaneme silu žiť v pravde a v jednote s jedinou Pravdou, ktorou je Kristus. Je to zároveň povzbudenie k naplneniu prastarej požiadavky: „Skôr ako začneme hovoriť ľuďom o Bohu, hovorme Bohu o ľuďoch, ktorí sú nám zverení“. Ak niektoré aktivity v biskupstve nie je možné rozvíjať v takej miere ako v iných diecézach, adoráciu môže každý kňaz vykonávať bez problému v čo najplnšej miere. A iste aj tu sa potvrdí skúsenosť zo života sv. Jána Vianneya, jedného z kňazských patrónov, že kňaz po čase už nebude na adorácii v Božom chráme iba sám. Svojim príkladom osloví i ďalších a Božia milosť dokoná všetko ostatné. Posilnenie modlitbou sa posilní i katechéza, pastorácia rodín, mládeže, chorých, ba ukážu sa i možnosti cirkevného školstva a ďalších aktivít. Veď Pán, bez ktorého i tak nemôžeme nič trvácne urobiť (porov. Jn 15, 5), bude konať. Všetko bude premodlené.

S  pozvaním k adoratívnej modlitbe zároveň vyslovujem vám, bratia kňazi, úprimné poďakovanie za vašu vytrvalosť a vernosť v kňazskej službe, a to aj v tých podmienkach, do ktorých vás povolal a poslal Pán skrze biskupa. Moje poďakovanie adresujem i svojim predchodcom v biskupskej službe, najmä biskupom Kojnokovi a Filovi. Len sám Pán vie najlepšie čo rozosiali a vyprosili svojim príkladom a utrpením, aby Božie požehnanie nás všetkých sprevádzalo i naďalej. Poďakovanie adresujem i do materskej diecézy, arcibiskupom Bernardovi a Alojzovi, pri ktorých som sa v dobrej škole života veľa naučil. Som rád, že ešte pred odchodom sme s tímom kňazov vypracovali návrh na formáciu kňazov, z ktorého budem čerpať i v rožňavskej diecéze. Teším sa na ďalšiu spoluprácu i cez Kňazský seminár sv. Karola Boromejského, Teologickú fakultu KU a rožňavských bohoslovcov. Pán iste požehná všetky dobré úmysly.

Otvorení pred Pánom dostávame šancu nanovo prežívať Turíce, ako dar milosti a porozumenia. Známy je príbeh zo Skutkov apoštolov o zjednotení sa v jednom jazyku pod vplyvom „moci Ducha Svätého“ (porov. Sk 2, 5-12; Lk 4, 14). Vo viacjazyčnom prostredí rožňavskej diecézy budeme porozumenie mocou Ducha veľmi potrebovať. Hoci, povedzme si úprimne, ako veľmi potrebujeme porozumenie v jednote a moci Ducha Svätého i vtedy, keď rozprávame rovnakým jazykom. Dôveru v pomoc Ducha Svätého vyjadrujem v prvej časti biskupského hesla: „mocou Ducha Svätého“. Prosím vás všetkých, spoločne prosme o vzájomné porozumenie v Duchu Svätom.

Viem, že ľudsky povedané, očakávania sú veľké. Cítiť to aj v atmosfére dnešného dňa. Súhlasím, ale i dopĺňam alebo vysvetľujem túžbu toľkých sŕdc: Tie najväčšie očakávania má Boh, a to od každého z nás! To už nie je upriamenie iba na jednu osobu, ale Boh má svoje oprávnené očakávania od každého kňaza, od každého pokrsteného a pobirmovaného, od každého otca a mamy, a samozrejme aj odo mňa, ako biskupa, ktorý dnes preberá pastiersku starostlivosť o túto partikulárnu Cirkev. Ale všetci spoločne, ktorí sme na jednej lodi a máme spoločný cieľ, ako to spomenul svojho času pápež František, môžeme napĺňať Božie očakávania.

Milí bratia kňazi, drahí bratia a sestry!

Od chvíle menovania vás nosím vo svojom srdci a verím, že aj vy ste prijali mňa. Nech je tak stále a tento vzťah nech je stále silnejší. Bratsky sa otváram i voči predstaviteľom a veriacim iných náboženstiev; i voči všetkým ľuďom dobrej vôle i keby nevyznávali vieru; i voči všetkým zložkám spoločenského života, ktorí sú povolaní k vytváraniu spoločného dobra. Keď deklarujem svoju otvorenosť, tým ponúkam pripojiť svoje sily k úsiliu o dobro pre všetkých.

Spomenul som dôležitosť adorácií a pozývam i k spoločnej modlitbe nás všetkých za seba navzájom. Každý deň obetujme my kňazi za seba navzájom modlitbu Hory z breviára. Jednak budeme vyprosovať pre našu službu Božie požehnanie a posilní sa i vzájomnosť rožňavského presbyterátu. V Roku zasväteného života pozývam k oživeniu dôležitosti vzájomnej spolupráce i s ďalšími spoločenstvami a hnutiami v diecéze. Nechajme sa všetci viesť Duchom Svätým na spoločnej ceste a všetci pozorne načúvajme, čo Duch hovorí rožňavskej Cirkvi v tomto čase (porov. Zjv 2, 7). Spoločne kráčajme v ústrety Roku milosrdenstva s predsavzatím uzdravenia boľavých rán a oživenia všetkého, čo prinášalo požehnanú úrodu. Hľadajme a nachádzajme spoločnú reč, Božiu reč. Všetko iné by pochádzalo od zlého.

To, čo prichádzalo od zlého, prekonal patrón diecézy, sv. Ján Nepomucký, obetou vlastného života. Ktovie, akú obetu Boh očakáva od nás, aby sa veci posúvali ďalej. Preto sme sa pred dnešným dňom modlili k nemu deviatnik, aby sme nasledovali jeho príklad vernosti. Vo vstupnej modlitbe sme sa modlili: „Milosrdný Bože....prosíme ťa, pomáhaj nám, aby sme si vzali príklad z jeho statočnosti a verne konali službu, do ktorej si nás povolal“. Ak som sa doteraz denne (od Roka sv. Ondreja) modlieval k sv. Ondrejovi, patrónovi Košickej arcidiecézy, odo dňa menovania sa modlievam denne k sv. Jánovi Nepomuckému a k tejto dennej modlitbe pozývam i kňazov a veriacich rožňavskej diecézy.

Prichádzam síce do svojho rodiska, ale zároveň do prostredia, ktoré nepoznám, ale viem, že prichádzam do Božieho prostredia. Preto prichádzam s nádejou a dôverou, že všetko je prekonateľné mocou Ducha Svätého, vzájomnou podporou, porozumením a modlitbou. Moja dôvera je vyjadrená i v druhej časti biskupského hesla: „a s Máriou“. Vedený „mocou Ducha Svätého a s Máriou“ som vstúpil do rožňavskej katedrály Nanebovzatia Panny Márie. S koľkým potešením som sa trocha skôr dozvedel o „Rožňavskej Panne Márii“, ako ju budem nazývať. Podľa tradície, v r. 1710 zomrelo v meste a v okolí počas moru cez 2000 ľudí a ďalší umierali. Jezuiti, ktorí v tom čase pôsobili v meste, v procesii s obrazom sedem krát obišli mesto a mor ustúpil. V tejto duchovnej procesii mariánskej úcty a modlitieb pokračujme každý z nás i v súčasnej dobe. I „okolo“ Rožňavy i „okolo“ celej diecézy. K „Rožňavskej Panne Márii“ sa denne utiekajme modlitbou „Pod tvoju ochranu“ i inými mariánskymi modlitbami. O to zvlášť prosím vás všetkých pri mariánskych pobožnostiach v tomto mesiaci.

Sila mariánskej úcty v Rožňave bola umocnená vytvorením duchovného puta medzi katedrálou Nanebovzatia Panny Márie a hlavnou mariánskou bazilikou Santa Maria Maggiore v Ríme (dané v Ríme: 12.9.2014; vyhlásené v Rožňave: 8.12.2014). Keďže s týmto aktom ide veľa duchovných dobier, hľadajme spôsob, ako ich čo najlepšie využívať. V diecéze je viacero mariánskych pútnických miest a kostolov. Znova povzbudzujem k dennej mariánskej modlitbe všetkých diecezánov.

Svoje modlitby zvyčajne končím zvolaním: „Ježišu, dôverujem Ti!“. V tejto dôvere  prosím: ak sa v tomto meste v mojom živote všetko začalo, tak nech to i s Božím požehnaním naďalej pokračuje pod ochranou Panny Márie Rožňavskej, i za stáleho orodovania sv. Jána Nepomuckého, patróna diecézy, a môjho patróna sv. Stanislava, biskupa a mučeníka, mocného sprievodcu v biskupskej službe. Amen.

-

Nového rožňavského biskupa prišli pozdraviť viacerí slovenskí biskupi. Z Maďarska prišiel biskup z mesta Vác Miklós Beer, z Čiech královohradecký biskup Ján Vokál. Nechýbali predstavitelia a zástupcovia ďalších cirkví a náboženských spoločností. Na slávnostnom akte sa zúčastnil aj podpredseda Národnej rady SR Ján Figeľ, predseda Košického samosprávneho kraja Zdenko Trebuľa a primátor mesta Rožňava Pavol Burdiga. Nového biskupa privítali aj rektori viacerých univerzít, predstavení kňazských seminárov a zástupcovia verejného a spoločenského života zo Slovenska i zahraničia. Nechýbal početný zástup veriacich z Rožňavskej a ďalších diecéz, diakoni, bohoslovci, rehoľníci, zástupcovia spoločenstiev a hnutí, deti, mládež, súrodenci a rodinní príslušníci biskupa Stolárika.

S pozdravom a apoštolským požehnaním prišiel medzi prítomných apoštolský nuncius na Slovensku Mons. Mario Giordana. Tlmočil pozdrav Svätého Otca Františka, ktorý biskupa Stolárika vymenoval do funkcie. Ocenil tiež službu jeho predchodcu - Mons. Vladimíra Fila - a nového povzbudil do jeho služby. Za Konferenciu biskupov Slovenska sa pridal s blahoželaním i slovami podpory jej predseda Mons. Stanislav Zvolenský. Za Východnú provinciu a osobitne Košickú arcidiecézu, v ktorej predtým jedenásť rokov pôsobil, poďakoval novému rožňavskému biskupovi arcibiskup Bober. Pridali sa i mladí, primátor mesta, zástupcovia spoločenstva Útecha a zástupca rodiny. V závere slávnosti, ktorú priniesli naživo TV LUX a Rádio LUMEN, prečítali pozdrav od generálneho biskupa Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania Miloša Klátika.

Stanislav Stolárik sa narodil 27. februára 1955 v Rožňave. Bol siedme z ôsmich detí rodičov Štefana a Júlie, r. Kočišovej. Vyrástol v Košiciach, kde získal základné a stredoškolské vzdelanie. V rokoch 1973 - 1978 absolvoval filozoficko-teologické štúdia na Rímskokatolíckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Kňazskú vysviacku prijal 11. júna 1978 v Dóme sv. Martina v Bratislave za vtedajšiu Košickú diecézu. Pôsobil v Trebišove, Humennom, Prešove, Obišovciach, Čani a Humennom. V januári 2004 bol menovaný za titulárneho biskupa barikského a pomocného biskupa Košickej arcidiecézy. Biskupskú vysviacku prijal 20. marca 2004. Následne bol menovaný za generálneho vikára tejže diecézy a predsedu Liturgickej komisie Konferencie biskupov Slovenska. Svätý Otec František ho 21. marca 2015 menoval za diecézneho biskupa Rožňavskej diecézy.

TK KBS k správe vydala FOTO

PLNÉ ZNENIE svätej omše (audio) je možné nájsť na stránke www.lumen.sk

( TK KBS, ml; ml ) 20150516001   |   Upozorniť na chybu v správe |

[naspäť]