Vatikán 15. mája (RV) Ustráchaný a neradostný kresťan nie je kresťanom. A ustráchané komunity sú choré, nie sú to kresťanské komunity. Toto konštatovanie je stručným zhrnutím toho, o čom hovoril pápež František dnešné ráno pri svätej omši v Dome sv. Marty. „Strach“ a „radosť“ sú dve slová liturgie dňa, na ktoré sa sústredil Svätý Otec komentujúc čítanie zo Skutkov apoštolov (18,9-18) a úryvok z Jánovho evanjelia (16,20-23) „Strach je postoj, ktorý nám robí zle. Oslabuje nás, zmenšuje. Tiež nás paralyzuje.“ Osoba, ktorá má strach, „nerobí nič, nevie, čo má robiť.“ Je koncentrovaná na seba, „aby sa jej nestalo niečo zlé“. A „strach ťa privádza k egoistickému egocentrizmu a paralyzuje ťa.“ „Bojazlivý kresťan je osobou, ktorá nepochopila, aké je Ježišovo posolstvo“:„Preto Ježiš hovorí Pavlovi: ‚Neboj sa. Hovor ďalej.‘ Strach nie je kresťanským postojom. Je postojom - môžeme povedať - uväznenej duše, bez slobody, ktorá nemá slobodu pozerať dopredu, niečo vytvoriť, konať dobro. Zakaždým nejaké ‚nie‛: -‚Nie, tu je toto nebezpečenstvo, a tam zas ďalšie, ďalšie, ďalšie...‘ Toto je zlozvyk. A strach škodí.“
„Nebyť ustrašení znamená prosiť si o milosť odvahy, odvahy Ducha Svätého, ktorý nás posiela“:
„Existujú ustrašené komunity, ktoré idú stále na istotu: ‚Nie, nie, toto my nerobíme, nie, to sa nemôže...‘ Zdá sa, že na vstupných dverách majú napísané: Zákaz vstupu! Všetko je zo strachu zakázané. A ty vstúpiš do tohto spoločenstva a vzduch je zatuchnutý, pretože je to komunita chorá. Strach robí komunitu nezdravou. Nedostatok odvahy robí komunitu nezdravou.“
Ako však vysvetlil Svätý Otec, strach musí byť odlíšený od „bázne voči Bohu“, ktorá je svätá, „je bázňou adorácie pred Pánom a bázeň Božia je čnosť. Bázeň voči Bohu nezmenšuje, neoslabuje, neparalyzuje: posúva ďalej k poslaniu, ktoré dáva Pán.“
Druhým slovom dnešnej liturgie je ‚radosť‛, pokračoval pápež. „Nikto vám nebude môcť vziať vašu radosť,“ hovorí Ježiš. „A v najsmutnejších momentoch, vo chvíľach bolesti sa radosť stáva pokojom. Namiesto toho zábava vo chvíli bolesti sa stáva tmou. Neradostný kresťan nie je kresťanom. Kresťan, ktorý stále žije v smútku, nie je kresťanom. A kresťanovi, ktorý v čase skúšok, chorôb, mnohých ťažkostí stráca pokoj, niečo chýba“ – poznamenal Svätý Otec:
„Kresťanská radosť nie je len jednoduchou zábavou, nie je prchavou radosťou; kresťanská radosť je darom, darom Ducha Svätého. Znamená mať srdce vždy radostné, pretože Pán zvíťazil, Pán kraľuje, Pán je po pravici Otca, Pán sa na mňa pozrel a poslal ma a dal mi svoju milosť a urobil ma synom Otca... Toto je kresťanská radosť. Kresťan žije v radosti.“
„Aj komunita bez radosti“ - dodáva pápež - „je komunitou chorou“: možno to bude „komunita zábavná“, ale „chorá svetskosťou. Pretože nemá radosť z Ježiša Krista.“ Tak „keď je Cirkev ustráchaná, a keď Cirkev neprijme radosť Ducha Svätého, ochorie, komunity ochorejú, veriaci ochorejú.“ Pápež uzatvoril homíliu touto modlitbou: „Pozdvihni nás, Pane, ku Kristovi sediacemu po pravici Otca“, „pozdvihni nášho ducha. Zbav nás všetkého strachu a daj nám radosť a pokoj.“
