Slávnosť kanonického prevzatia diecézy a uvedenia do úradu rožňavského diecézneho biskupa sa uskutoční na slávnosť sv. Jána Nepomuckého, patróna diecézy v Katedrále Nanebovzatia Panny Márie v Rožňave. Okrem zástupcov cirkvi sú na ňu pozvaní predstavitelia štátnej správy, samoprávy i spoločenského života. Mons. Stanislav Stolárik preberie úrad po biskupovi Filovi, ktorý až do prevzatia diecézy jeho nástupcom pastoračne vedie diecézu.

Výber pre médiá: ::Portrét Mons. Stanislava Stolárika:: / ::Hovorca KBS o menovaní:: / ::Vyhlásenie diecézy k menovaniu::

-----------------------------------------------------------------

Stanislav Stolárik sa narodil 27. februára 1955 v Rožňave. V rokoch 1973 - 1978 absolvoval filozoficko-teologické štúdia na Rímskokatolíckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Kňazskú vysviacku prijal 11. júna 1978 v Dóme sv. Martina v Bratislave za vtedajšiu Košickú diecézu. Pôsobil v Trebišove, Humennom, Prešove, Obišovciach, Čani a Humennom.

V januári 2004 bol menovaný za titulárneho biskupa barikského a pomocného biskupa Košickej arcidiecézy. Biskupskú vysviacku prijal 20. marca 2004. Následne bol menovaný za generálneho vikára tejže diecézy a predsedu Liturgickej komisie Konferencie biskupov Slovenska. Svätý Otec František ho 21. marca 2015 menoval za diecézneho biskupa Rožňavskej diecézy.

-----------------------------------------------------------------

Biskupi v Rožňavskej diecéze

Stanislav Stolárik prevezme úrad po Vladimírovi Filovi a Mons. Eduardovi Kojnokovi (zomrel 27. októbra 2011 v Rožňave). Predošlí biskupi: Róbert Pobožný (1949 – 1972), Michal Bubnič (1925 – 1945), Jozef Čársky (1925), Ľudovít Baláš (1905 – 1920), Ján Ivánkovits (1896 – 1904), Juraj Schopper (1872 – 1895), Štefan Kollárčik (1850 – 1869), Vojtech Bartakovič (1844 – 1850), Dominik Zichy (1840 – 1842), Ján Scitovský (1828 – 1838), František Lajčák (1825 – 1827), Ladislav Esterházy (1810 – 1824), František Szányi (1801 - 1810), Anton Andrássy (1780 – 1799), Anton Révay (1776 – 1780), Ján Galgóczy (1776).

-----------------------------------------------------------------

História Rožňavskej diecézy

Tridentský koncil (1545 - 1563) sa v rámci svojho programu zaoberal aj otázkou zriadenia nových biskupstiev, menovite na návrh delegátov z Uhorska, biskupov Juraja Dražkoviča, Andreja Dudiča a Jána Kolozsváriho. Bolo potrebné z rozsiahleho a ťažko zvládnuteľného ostrihomského arcibiskupstva vytvoriť menšie a lepšie organizované celky. Peter Pázmány mal často vec na zreteli, ale v jeho dobe nebolo dosť možností ju realizovať. Prekážkou uskutočnenia tejto myšlienky bolo jednak turecké panstvo v Uhorsku a jednak otázka hmotného zabezpečenia nových biskupstiev. Zrušenie jezuitského rádu v r. 1773 podstatne pomohlo uskutočniť tieto snahy, lebo z ich majetkov bolo možné hmotne zabezpečiť zamýšľané nové biskupstvá. Cisárovná Mária Terézia, zriaďovacou listinou z 15. januára 1776, vymedzuje územie rožňavského biskupstva župami: Gemer, Novohrad, Malohont, Turňa, južný Spiš a časť Horehronu.

V sídle biskupstva bola zriadená sídelná kapitula so šiestimi kanonikmi. Zriaďovacia listina pripomína, že založením nového biskupstva sa sleduje nielen rozšírenie a upevnenie pravej viery, ale usiluje sa aj o zabezpečenie blaha a pokoja krajiny. Bulou Pia VI. “Apostolatus officii” zo dňa 13. marca 1776 bolo založenie rožňavského biskupstva schválené a prvým rožňavským biskupom bol menovaný Ján Galgóczy, kancelár trnavskej univerzity a novomestský veľprepošt. Realizácia a organizácia nového biskupstva sa značne zdržala, lebo Ján Galgóczy do Rožňavy vôbec neprišiel a dňa 5. apríla 1776 zomrel. Kapitula začala svoju činnosť neskôr, pretože prvý veľprepošt sídelnej kapituly, ktorým bol menovaný bratislavský kanonik Ján Fándly, rodom z Humenného, sa tejto hodnosti z osobných dôvodov vzdal. Kapitula v Rožňave bola zorganizovaný dňa 20. novembra 1776, len deň pred uvedením nového biskupa do úradu.

Vlastné dejiny biskupstva sa začínajú dňom 21.novembra 1776, kedy ostrihomský pomocný biskup Anton Révay, rodom zo Štiavničky v Turci, bol uvedený do úradu. Usiloval sa navštíviť všetkých 67 farností svojej diecézy. Postaral sa aj o to, aby ochrancom a nebeským patrónom novej diecézy bol sv. Ján Nepomucký. Skôr než mohol splniť svoje predsavzatie, bol roku 1780 menovaný biskupom v Nitre, kde po troch rokoch zomrel. Veľký význam pre rozvoj náboženského a kultúrneho života malo založenie pobočky Slovenského učeného tovarišstva v Rožňave v roku 1793. Nemalou mierou sa o založenie pričinili členovia kapituly. Avšak o činnosti rožňavskej pobočky Slovenského učeného tovarišstva a o jej zániku sa zatiaľ nenašli žiadne stopy, iba mená niektorých jej členov.

Po zriadení košického a satumarského biskupstva z rozsiahlej jágerskej diecézy, v roku 1804, bola táto povýšená na arcibiskupstvo a jágerskému metropolitovi bolo podriadené aj rožňavské biskupstvo. Politická situácia za napoleonských vojen spôsobila, že rožňavský biskupský stolec zostal neobsadený niekoľko rokov, až napokon roku 1815 ho zaujal pätikostolský kanonik Ladislav Esterházy, ktorý už od roku 1811 ako kapitulárny vikár spravoval diecézu. V roku 1814 zriadil a postavil bohoslovecké učilište. Pri tom sa veľmi zadĺžil, čo malo za následok sekvestráciu biskupských dôchodkov. Pre nedostatok duchovných pričlenil v roku 1811 rožňavskú farnosť sídelnej kapitule.

Po 50-tich rokoch od založenia biskupstva bol biskupom prvý raz menovaný rožňavský kňaz Ján Scitovský (1785-1866), rodom z Košickej Belej. Štátoprávne zmeny po prvej svetovej vojne spôsobili aj zmenu územia rožňavského biskupstva tým, že 19 farností zostalo mimo hraníc Československej republiky. Podobne ostalo 19 farností mimo Československej republiky pri poslednej úprave hraníc s Maďarskou republikou. Po páde totalitného režimu v Československu bol na biskupský stolec v Rožňave menovaný v roku 1990 Eduard Kojnok, čím sa opäť začína rozvoj diecézy vo viacerých smeroch. Pre lepšiu organizáciu starostlivosti o duchovné dobro veriacich bolo zriadených deväť nových farností.

Starostlivosť o partikulárne cirkvi preukázal Svätý Otec Ján Pavol II. aj vtedy, keď na jeseň roku 2002 menoval pre túto diecézu biskupa koadjútora Vladimíra Fila. Významným dňom rožňavskej diecézy sa stal 13. september 2003, kedy Svätý Otec Jýn Pavol II. navštívil ako prvý pápež túto diecézu aby “povzbudil bratov vo viere”. Tým dal jasne najavo, že starostlivosť najvyššieho pastiera o Cirkev je konkrétna a osobná. / Zdroj: Rožňavská diecéza

-----------------------------------------------------------------

Sv. Ján Nepomucký – patrón Rožňavskej diecézy

Narodený: okolo 1345 Pomuk pri Plzni, dnes Nepomuk

Zomrel: 20. marec 1393 Praha

Význam mena Ján: Boh je milostivý (hebr.)

Atribúty: na moste, prst na ústach, kríž

Patrón Čiech; spovedníkov, kňazov, námorníkov, pltníkov, mlynárov; pred potopou, chorobami jazyka

Sv. Ján Nepomucký sa narodil v Pomuku pri Plzni okolo roku 1345. Jeho otec bol zrejme nemeckého pôvodu. Meno „Nepomucký“ vzniklo nesprávnym čítaním latinskej verzie jeho mena „de Pomuk“. Niekdajšia obec Pomuk sa dnes volá Nepomuk. Ján dostal vzdelanie v kláštore cisterciánov, potom v Žatci v slávnych latinských školách a nakoniec sa dostal aj na univerzitu do Prahy, ktorú práve v tom čase založil cisár Karol IV. V roku 1370 sa Ján stal notárom a pisárom v arcibiskupskej kancelárii. Bol takisto osobným tajomníkom biskupa. V roku 1380 sa stal súčasne aj farárom vo farnosti sv. Havla v Starom meste. V rokoch 1382-1387 študoval kánonické právo v Padove, kde získal doktorát, a potom sa vrátil späť do Prahy. Stal sa kanonikom a generálnym vikárom arcibiskupstva. Mal teda na starosti veľa zodpovedných úloh v Cirkvi. Okrem toho kázaval v chráme sv. Víta a v Týnskom chráme. Bol veľmi zbožný, horlivý a svedomitý.

Pokiaľ bol na tróne cisár Karol IV., boli medzi arcibiskupstvom a cisárskym dvorom veľmi dobré vzťahy. To sa však zmenilo nástupom Karolovho syna Václava IV., ktorý bol korunovaný za českého kráľa už ako dvojročný. Spočiatku sa držal otcovho vzoru, no neskôr sa oddal poľovačkám, zábavám. Okrem toho bol veľmi zlostný a hnevlivý. Robil si zálusk na benediktínske opátstvo v Kralupoch v západných Čechách. Keď ho však nedostal, jeho hnev sa obrátil doslova proti celej Cirkvi v Čechách. Zajal Jána a dvoch ďalších arcibiskupových spolupracovníkov. Arcibiskupa nezajal len kvôli tomu, že ho ochránili jeho zbrojnoši. Ostatných dvoch neskôr prepustil, ale Jána dal natiahnuť na škripec, dal ho páliť a mučiť aj iným spôsobom a nakoniec ho v noci dal odvliecť a zhodiť z pražského mosta do rieky Vltavy. Stalo sa to 20. marca 1393. Po niekoľkých dňoch jeho telo našli a pochovali v kostole sv. Kríža; neskôr ho preniesli do chrámu sv. Víta.

Traduje sa, že sv. Ján je mučeníkom spovedného tajomstva. Údajne sa ho mal kráľ vypytovať na hriechy svojej manželky Žofie, ktorá bola veľmi nábožná. Spovedať sa chodila práve k Jánovi. Kráľ ju podozrieval z nevery, pretože sám sa tejto neresti dopúšťal. Keďže však Ján nič nevyzradil, mučil ho a dal nakoniec zabiť. Túto tradíciu potvrdzuje aj fakt, že jazyk sv. Jána Nepomuckého sa zachoval neporušený. Za svätého bol Ján vyhlásený v roku 1729. / Zdroj: zivotopisysvatych.sk

-----------------------------------------------------------------

( TK KBS, kbs, ml; pz ) 20150513016   |   Upozorniť na chybu v správe |

[naspäť]