V homílii vychádzajúc z čítania zo Skutkov apoštolov (16,22-34), pápež poukázal na vzájomnú spätosť Božieho slova, sviatostí a služby blížnemu, ktorá je charakteristická aj pre misiu Charity. Tá podľa slov pápeža nie je len „jednoduchou humanitárnou organizáciou“. Jej koreň spočíva „v postoji prijatia voči Bohu a voči blížnemu“, v službe v mene Krista, ktorého jej pracovníci stretli a stretávajú v každom bratovi a sestre, ktorým sú nablízku.

Svätý Otec spomenul aj kampaň Medzinárodnej charity zameranú na boj proti hladu, keď povedal:

„Planéta má jedlo pre všetkých, zdá sa však, že chýba vôľa podeliť sa oň so všetkými. Prestrieť stôl pre všetkých a žiadať, aby tu takýto stôl pre všetkých existoval. Urobiť čo môžeme, aby sa všetci mohli najesť, ale tiež pripomínať mocným tohto sveta, že Boh ich jedného dňa povolá na súd a ukáže sa, či sa skutočne snažili dať jedlo každému človeku, v ktorom je on prítomný (Mt 25,35) a či sa usilovali, aby životné prostredie nebolo zničené, ale aby mohlo poskytovať tento pokrm.“

Pápež František zároveň obnovil apel v súvislosti s prenasledovanými kresťanmi:

„Mysliac na eucharistický stôl nesmieme zabúdať na tých našich kresťanských bratov, ktorí boli násilne obratí o ich pokrm ako pre telo tak aj pre dušu: boli vyhnaní zo svojich domov a kostolov, neraz zničených. Obnovujem svoj apel, aby sa nezabúdalo na týchto ľudí a na tieto netolerovateľné neprávosti.“

*

Prinášame plné znenie homílie Svätého Otca Františka pri eucharistickom slávení na úvod 20. generálneho zhromaždenia Medzinárodnej katolíckej charity (Caritas internationalis), ktorému predsedal 12. mája 2015 vo Vatikánskej bazilike pri Oltári katedry za účasti kardinálov, biskupov a delegátov Charity z celého sveta.

„Liturgické čítanie zo Skutkov apoštolov (16,22-34), ktoré sme počuli, predstavuje tak trochu mimoriadnu postavu. Je ňou strážca väzenia vo Filipách, kde boli Pavol a Sílas uväznení po tom, ako sa proti nim vzbúril dav. Úradníci ich najskôr dali zbičovať a potom ich poslali do väzenia, prikazujúc strážcovi, aby ich dobre strážil. Preto tento muž, po tom, ako v noci začul zemetrasenie a videl dvere väzenia otvorené, zúfa si a chce si siahnuť na život. Pavol ho však upokojí a on, chvejúc sa a plný úžasu, prosí na kolenách o spásu.

Príbeh nám hovorí, že tento muž zaraz vykonal základné kroky cesty viery a spásy: počúva Pánovo slovo - spoločne so svojimi rodinnými príslušníkmi; vymýva Pavlove a Sílasove rany; prijíma krst - spolu so svojou rodinou; a nakoniec prijme Pavla a Sílasa vo svojom dome, prestrie stôl a plný radosti ich pohostí.

Evanjelium, ktoré bolo po ohlasovaní prijaté vierou, pohýna k umývaniu nôh a k vymývaniu rán trpiacich a k príprave stolovania pre nich. Jednoduchosť gest, kde je prijatie Slova a sviatosti krstu sprevádzané prijatím brata, akoby išlo o jediné gesto: prijať Boha a prijať druhého; prijať druhého spolu s Božou milosťou; prijať Boha a zjaviť ho v službe bratovi. Slovo, sviatosti a služba sa na seba vzájomne odvolávajú a sú živené navzájom, ako to vidíme už v týchto svedectvách Cirkvi v jej počiatkoch.

V tomto geste môžeme vidieť celé povolanie Charity. Charita je už veľkou konfederáciou, plne uznávanou aj vo svete pre svoju činnosť. Charita je cirkevnou skutočnosťou v mnohých častiach sveta a musí byť ešte oveľa viac rozšírená aj v rozličných farnostiach a spoločenstvách, aby obnovila to, čo sa dialo v počiatkoch Cirkvi. Veď koreň všetkej vašej služby spočíva práve v pohostinnom prijímaní Boha a blížneho – v jednoduchosti a poslušnosti. Toto je koreň. Ak sa tento koreň odníme, Charita zomiera. A táto pohostinnosť sa napĺňa osobne vo vás, aby ste potom išli do sveta, a tam aby ste slúžili v mene Krista, ktorého ste stretli a ktorého stretávate v každom bratovi a sestre, ktorým ste nablízku; a práve pre toto sa vyhýbame tomu, aby sme sa zúžili na jednoduchú humanitárnu organizáciu.

A Charita každej partikulárnej cirkvi, aj tej najmenšej, je vždy tá istá. Nie sú tu veľké Charity a malé Charity, všetky sú si rovné. Prosme si od Pána milosť porozumieť skutočnej veľkosti Charity; milosť neupadnúť do sebaklamu myslieť si, že dobre organizovaný centralizmus je tou správnou cestou; milosť pochopiť, že Charita je vždy na periférii, v každej partikulárnej cirkvi; a milosť osvojiť si presvedčenie, že ústredie Charity je len pomocou, službou a skúsenosťou spoločenstva, a nie hlavou všetkých.

Ten, kto žije misiu Charity nie je jednoduchým pracovníkom, ale doslova Kristovým svedkom. Je osobou, ktorá hľadá Krista a necháva sa Kristom hľadať; osobou, ktorá miluje s Kristovým duchom, duchom nezištnosti, duchom daru. Všetky naše stratégie a plánovania zostávajú prázdne, ak v sebe nenosíme túto lásku. Nie našu lásku, ale tú jeho. Alebo ešte lepšie, tú našu, očistenú a posilnenú jeho láskou.

A takto sa dá slúžiť všetkým a pripravovať stôl pre všetkých. Aj toto je pekný obraz, ktorý nám dnes ponúka Božie slovo: prestrieť stôl. Boh nám prestiera eucharistický stôl, a to aj teraz. Charita prestiera mnoho stolov pre tých, čo majú hlad. V týchto mesiacoch ste rozbehli kampaň „Jedna ľudská rodina, jedlo pre všetkých“. Mnoho ľudí aj dnes čaká na to, že sa dostatočne naje.

Planéta má jedlo pre všetkých, zdá sa však, že chýba vôľa podeliť sa oň so všetkými. Prestrieť stôl pre všetkých a žiadať, aby tu takýto stôl pre všetkých existoval. Urobiť čo môžeme, aby sa všetci mohli najesť, ale tiež pripomínať mocným tohto sveta, že Boh ich jedného dňa povolá na súd a ukáže sa, či sa skutočne snažili dať jedlo každému človeku, v ktorom je on prítomný (Mt 25,35) a či sa usilovali, aby životné prostredie nebolo zničené, ale aby mohlo poskytovať tento pokrm.

Mysliac na eucharistický stôl nesmieme zabúdať na tých našich kresťanských bratov, ktorí boli násilne obratí o ich pokrm ako pre telo tak aj pre dušu: boli vyhnaní zo svojich domov a kostolov, neraz zničených. Obnovujem svoj apel, aby sa nezabúdalo na týchto ľudí a na tieto netolerovateľné neprávosti.

Spolu s mnohými inými charitatívnymi organizmami Cirkvi teda Charita ukazuje silu kresťanskej lásky a túžbu Cirkvi ísť v ústrety Ježišovi v každom človeku, obzvlášť keď je chudobný a trpí. Toto je cesta, ktorú máme pred sebou a s týmto výhľadom verím, že sa budete môcť venovať práci týchto dní. Zverme ju Panne Márii, ktorá urobila z prijímania Boha a blížneho základné kritérium svojho života. Práve zajtra budeme sláviť Fatimskú Pannu Máriu, ktorá sa zjavila, aby ohlásila víťazstvo nad zlom. S takouto veľkou podporou nemajme strach pokračovať v našom poslaní. Nech je tak.“ / Preložila: Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu

*

„Jedna ľudská rodina: postarať sa o stvorenie“ – to je téma 20. generálneho zhromaždenia Caritas Internationalis, ktoré sa dnes začína v Ríme. V centre pozornosti prác viac než 300 delegátov z celého sveta bude od 12. do 17. mája problematika klimatických zmien a ich následkov, najmä na najchudobnejšie vrstvy obyvateľstva na planéte.

V Tlačovom stredisku Svätej stolice sa dnes konal brífing, na ktorom udalosť predstavili prezident Caritas Internationalis kardinál Óscar Andrés Rodríguez Maradiaga, generálny tajomník organizácie Michel Roy, teológ páter Gustavo Gutiérrez a poľnohospodársky odborník Caritas Indie Haridáse Varikottil.

Pôjde nielen o stretnutie na zadefinovanie plánov a posilnenie väzieb, ale aj o príležitosť „reagovať na pozvanie pápeža Františka vytvoriť Cirkev chudobnú a pre chudobných“. Takto predstavil význam generálneho zhromaždenia Medzinárodnej charity jej predseda kardinál Óscar Andrés Rodríguez Maradiaga.

Kardinál Maradiaga, ktorý v týchto dňoch končí mandát dvoch štvorročných období v čele federácie, združujúcej viac ako 160 organizácií po celom svete a ktorá bude voliť nového prezidenta, hovoril ďalej o očakávanej encyklike pápeža Františka, venovanej ekológii:

„Som presvedčený, že prístup Svätého Otca bude zásadne etický, z pohľadu etiky, ktorý je aj naším pohľadom. Veľa sa diskutuje o globálnom otepľovaní, či je vedecké, či nie je vedecké. Stačí však zdravý rozum: núti nás zamyslieť sa. Myslím si, že to nebude len jeden dokument navyše, ale že bude veľmi dôležitý, aby sme si ho všetci vzali k srdcu. Vzhľadom na globalizáciu ľahostajnosti, o ktorej pápež hovoril, by bolo tragické, keby - stretávajúc sa problémami, ako sú tieto - zostali kresťania ľahostajní.“

Ako hovorí Michel Roy, generálny tajomník Caritas Internationalis, otázka klimatických zmien sa v priebehu desaťročí stáva čoraz naliehavejšou. Znásobenie prírodných katastrof na planéte je skutočnosťou, ktorá sa môže stať trvalou.

„Tajfúny, záplavy, sucho ... to všetko sa znásobilo, spôsobujúc zbedačenie komunít, priamych obetí, tiež migráciu v dôsledku klimatických zmien. Takže, sme došli k bodu, keď nielen my, ale všetci musíme urobiť niečo pre spomalenie týchto klimatických zmien.“

Tento rok 2015 je, čo sa týka danej problematiky, mimoriadnym: OSN prijme v septembri na valnom zhromaždení ciele trvalo udržateľného rozvoja, ktoré berú do úvahy zmeny klímy; od konca novembra do decembra, sa bude v Paríži konať samit o klimatických zmenách, čo je posledná šanca, aby boli prijaté rozhodnutia potrebné na zastavenie týchto zmien a na to, aby sme nezašli príliš ďaleko, pretože inak zmena bude nevratná, konštatuje Michel Roy:

„Vidíme, že keď sa mení klíma, má to vplyv na stvorenie a najmä na tie najchudobnejšie populácie. Táto zmena ovplyvňuje tropickú oblasť, ktorá siaha od Filipín po Strednú Ameriku - je to vidieť na mape - a ľudia, ktorí žijú v týchto krajinách, sú chudobní a nie sú príčinou týchto zmien. My, ktorí sme na severe, sme pôvodom týchto zmien. Je tu teda otázka ‚klimatickej spravodlivosti‘, a my musíme konať tak, aby obete boli v strede našej pozornosti. Táto úvaha nás priviedla k voľbe tohto sloganu: ‚Jedna ľudská rodina: postarať sa o stvorenie‘.“

Generálny tajomník Caritas Internationalis hovoriac o nádeji zdôrazňuje potrebu spolupráce:

„Je potrebné - a toto je dôležitý bod v cieľoch trvalo udržateľného rozvoja - dať do centra ľudí, ktorí sú obeťami, vytvoriť nové paradigmy vývoja, počnúc nádejou týchto ľudí, spoločne so všetkými ďalšími silami. Nielen vládami, aj súkromným sektorom a medzinárodnými organizáciami občianskej spoločnosti.“

Michel Roy v reakcii na učenie pápeža Františka, ktorý od začiatku pripomína ochranu stvorenstva ako úlohu kresťanov, hovorí:

„Čakáme na encykliku o ekológii človeka, ktorá by mala byť zverejnená na konci júna, začiatkom júla. Myslím si, že poukáže na nevyhnutnosť zmeniť životný štýl, spôsob života. Som si istý, že to bude veľmi silná výzva pre všetkých, aby sme sa kolektívne angažovali, ale aj individuálne, do zabezpečenia toho, aby klimatické zmeny neboli také silné.“

Na generálnom zhromaždení Medzinárodnej charity sa bude venovať pozornosť aj službe Cirkvi, jej záväzku v obzvlášť závažných situáciách, ako sú prírodné katastrofy, ale tiež vojny a konflikty. Tam ide o podporu integrálneho ľudského rozvoja. Ako na to? Michel Roy odpovedá:

„Myslím si, že Cirkev má veľmi veľkú skúsenosť s týmto. Každý rozvoj je rozvojom človeka. Nedá sa robiť osamotene. Robí sa v rodine, v spoločenstve ... musí prísť zvnútra. Takže musíme pracovať na animovaní spoločenstiev, dávajúc chudobných do stredu, aby neboli zabudnutí. Je potrebné, aby politiky, ktoré budú zadefinované, boli na všetkých úrovniach. Avšak v tomto globalizovanom svete to musí byť prijaté na medzinárodnej úrovni. Odtiaľto vyplýva význam Organizácie Spojených národov a medzinárodných organizácií. Napríklad Svetová obchodná organizácia neurobila dobre z tohto hľadiska: musí prehodnotiť všetko, pretože aj v tomto globalizovanom svete je dôležité, aby ľudia mali nádej, a ľudia nie sú uniformnou masou siedmich miliárd. Sú to osoby, jednotlivci v spoločenstvách.“

Na otázku najznepokojujúcejších oblastí Michel Roy odpovedá:

„Nárast nerovnosti, ktorá je príčinou mnohých problémov ... Keď ľudia nemajú prácu, to je výsledok politiky, ktorá spôsobuje, že bohatí bohatnú a chudobní sa stávajú chudobnejšími. Vytvára to hrozné frustrácie, ktoré vedú na cestu násilia, konfliktov a vojen. To je veľký problém. Aký druh ľudstva chceme? Aký druh ľudského rozvoja chceme? Sme si istí, že súčasná cesta nie je správna. Budeme hovoriť o výzve, ktorú nám predkladá pápež: pomôcť mu vybudovať Cirkev chudobnú a pre chudobných, aby kresťanské komunity boli otvorenejšie, bližšie, viac sa zaujímali o bratov a sestry, ktorí sú obeťami chudoby.“

Poznámka: Aktualizované: Streda 13. 5. 2015

( TK KBS, RV zk; ml ) 20150512035   |   Upozorniť na chybu v správe |

[naspäť]