Vatikán 30. apríla (RV) Pápež František prijal dnes členov Medzinárodnej anglikánsko-katolíckej komisie (ARCIC), ktorá sa v týchto dňoch (od 27. apríla do 5. mája) znovu schádza na pracovnom stretnutí. Koná sa v cisterciátskom kláštore z 13. storočia Villa Palazzolo v Castelli Romani, neďaleko Ríma. Pozornosť delegátov sa sústreďuje aktuálne na štúdium vzťahov medzi univerzálnou Cirkvou a miestnou cirkvou s osobitným zreteľom na proces konfrontovania sa a rozhodovania v morálnych a etických otázkach. Aktuálna komisia sa skladá z 9 členov katolíckeho vierovyznania a 9 anglikánov, pod spolupredsedníctvom katolíckeho arcibiskupa z Birminghamu Bernarda Longleyho a novozélandského arcibiskupa Davida Moxona, ktorý je riaditeľom Anglikánskeho centra v Ríme. Ide o piate zasadnutie komisie, prechádzajúce sa konalo v Durbane, v Južnej Afrike v máji 2014.Ako pripomenul Svätý Otec v príhovore, vznik prvej Medzinárodnej anglikánsko-katolíckej komisie siaha k historickému stretnutiu medzi pápežom Pavlom VI. a vtedajším arcibiskupom Canterbury Dr. Michaelom Ramseym, ktoré sa uskutočnilo v Ríme v roku 1966. Vtedy sa obaja spoločne a plní nádeje modlili za dialóg, «založený na evanjeliách a na starých spoločných tradíciách», ktorý by mohol viesť «k tej jednote v pravde, za ktorú sa modlil Kristus» (Spoločné vyhlásenie pápeža Pavla VI. a arcibiskupa z Canterbury Dr. Michaela Ramseyho, Rím 24. marca 1966), poznamenal pápež František a pokračoval:
„Doteraz sme nedosiahli tento cieľ, ale sme presvedčení, že Duch Svätý nás naďalej pohýna týmto smerom, napriek ťažkostiam a novým výzvam. Vaša dnešná prítomnosť je znamením toho, nakoľko tradícia viery a dejiny zdieľané anglikánmi a katolíkmi môžu inšpirovať a podporovať naše úsilie o prekonanie prekážok k plnému spoločenstvu. Vedomí si dôležitosti výziev, ktoré sú pred nami, máme reálnu dôveru, že dokážeme dosiahnuť spoločne ešte veľa krokov vpred.
Zakrátko zverejníte päť spoločných vyhlásení, urobených doteraz v druhej fáze anglikánsko-katolíckeho dialógu, doplnených o príslušné pripomienky a odpovede. Blahoželám vám k tejto práci. Pripomína nám, že ekumenické vzťahy a dialóg nie sú sekundárnymi prvkami cirkevného života. Vec jednoty nie je nejakým ľubovoľným záväzkom a rozdiely, ktoré nás rozdeľujú, nesmú byť ponímané ako nevyhnutné. Niektorí by boli radi, keby tu po päťdesiatich rokoch boli v otázke jednoty väčšie výsledky. Napriek ťažkostiam sa nemôžeme nechať odradiť, ale musíme ešte viac veriť v moc Ducha Svätého, ktorý nás môže uzdraviť a zmieriť a vykonať to, čo sa zdá byť ľudsky nemožné.“
Pri stretnutí s Medzinárodnou anglikánsko-katolíckou komisiou Svätý Otec ďalej poukázal na silné puto, ktoré nás už spája a prekonáva rozdelenie cirkví a tradícií. Je ním svedectvo kresťanov, ktorí sú obeťami prenasledovania a násilia pre vieru, ktorú vyznávajú. Ako povedal, krv týchto mučeníkov bude živiť novú éru ekumenického úsilia, novú oduševnenú vôľu splniť vôľu Pána, aby všetci boli jedno (porov. Jn 17,21). „Dnes, svet naliehavo potrebuje spoločné a radostné svedectvo kresťanov, ktorí obraňujú život a ľudskú dôstojnosť a podporujú mier a spravodlivosť”– poznamenal pápež. Na záver vyzval k modlitbe o dary Ducha Svätého, aby sme boli schopní odvážne odpovedať na «znamenia čias», ktoré pozývajú všetkých kresťanov k jednote a k spoločnému svedectvu.
