Vatikán 30. apríla (RV) Kresťan žije svoju vieru uprostred dejín a žije ju v podobe služby. Do týchto slov možno dnes zhrnúť hlavnú myšlienku homílie z Domu sv. Marty. Pápež František sa zameral na dve skutočnosti kresťanskej identity: na jej dejinný rozmer a na jej rozmer služby. Sv. Pavol, sv. Peter a prví učeníci „neohlasovali Ježiša bez dejinného rozmeru: ohlasovali Ježiša uprostred dejín národa, národa, ktorému Boh dal kráčať stáročiami, aby dospel“ k zrelosti v plnosti času. Boh vstupuje do dejín a kráča so svojím ľudom:„Kresťan je mužom a ženou dejín, pretože nepatrí sám sebe, je pričlenený k ľudu, k ľudu, ktorý kráča. Nemôžeme uvažovať v akomsi kresťanskom egoizme, nie, to nejde. Kresťan nie je duchovným mužom či ženou z laboratória, je duchovným mužom či ženou pričlenenými k národu, ktorý má dlhú históriu a neustále kráča, až kým sa Pán nevráti.“
Je to príbeh milosti, ale aj príbeh hriechu, poznamenal Svätý Otec odvolajúc sa na prvé čítanie zo Skutkov apoštolov (13,13-25):
„Koľko hriešnikov, koľko zločinov. Aj dnes sa Pavol zmieňuje o kráľovi Dávidovi, svätom, ale predtým, než sa stal svätcom, bol veľký hriešnik. Veľký hriešnik. Naše dejiny musia zahŕňať svätcov i hriešnikov. A moje osobné dejiny, dejiny každého jedného, musia zahŕňať náš hriech, vlastný hriech a milosť Pána, ktorý je s nami, sprevádzajúc nás v hriechu k odpusteniu, a sprevádzajúc nás v milosti. Neexistuje kresťanská identita bez histórie.“
Druhá časť identity je kresťanská služba. K dnešnému čítaniu z evanjelia (Jn 13,16-20) pápež poznamenal, že keď Ježiš umýva nohy svojim učeníkom, pozýva nás konať tak ako on, teda slúžiť.
„Kresťanská identita je služba, nie egoizmus. - ‚Ale otče, všetci sme egoisti.‘ - Ó, áno? To je hriech, je to návyk, od ktorého sa musíme odpútať. Vyprosovať si odpustenie, aby nás Pán zmenil. Sme povolaní slúžiť. Byť kresťanom nie je nejaký vonkajší výzor alebo nejaké sociálne správanie, neznamená to nalíčiť si trochu dušu, aby bola o niečo krajšia. Byť kresťanom znamená robiť to, čo robil Ježiš: slúžiť.“
Pápež pozýva položiť si túto otázku: „Čo v mojom srdci robím viac? Nechám si posluhovať ostatnými, poslúžim si inými, spoločenstvom, farnosťou, mojou rodinou, mojimi priateľmi, alebo slúžim, som im v službe?“
