Vatikán 28. apríla (RV) Cirkev napreduje vďaka prekvapeniam Ducha Svätého. Toto je jedna z myšlienok pápeža Františka z dnešnej ranne svätej omše, slávenej v Dome sv. Marty. Pozastavil sa pri ohlasovaní evanjelia všetkým národom, o ktorom rozprávajú Skutky apoštolov (Sk 11,19-26) a poukázal na to, že aj dnes treba mať „apoštolskú odvahu“, aby sa kresťanský život nestal múzeom spomienok.Ježišovi učeníci prišli do Antiochie a začali kázať nielen Židom, ale aj Grékom, pohanom, a mnohí z nich uverili, obrátili sa k Pánovi. Svätý Otec na základe prvého čítania zdôraznil, ako bola v živote Cirkvi vždy zásadná otvorenosť novostiam Ducha Svätého. Mnohí, ako dodal, v tom čase boli nepokojní, keď počuli, že evanjelium bolo ohlasované nežidom, ale keď Barnabáš príde do Antiochie, je šťastný, pretože vidí, že tieto konverzie pohanov sú dielom Božím.
Navyše, ako povedal Svätý Otec, už v proroctvách bolo napísané, že Pán by mal prísť zachrániť všetky národy, ako s píše v 60. kapitole Izaiáša. A napriek tomu mnohí nechápali tieto slová:
„Nechápali. Nechápali, že Boh je Bohom novostí: «Robím všetko nové», hovorí. Nechápali, že Duch Svätý prišiel práve preto, aby nás obnovil, a neustále robí toto dielo našej obnovy. To naháňa trochu strach. V dejinách Cirkvi môžeme vidieť od tej doby až doteraz, koľko strachu bolo voči prekvapeniam Ducha Svätého. Je Bohom prekvapení.“
„Avšak nie sú novoty ako novoty!“ U niektorých novostí, ako poznamenal Svätý Otec, „vidno, že sú z Boha“, u iných nie. Ako ich teda môžeme rozlíšiť? Vskutku, ako o Barnabášovi tak aj o Petrovi sa uvádza, sú mužmi plnými Ducha Svätého: „V oboch z nich je Duch Svätý, ktorý umožňuje vidieť pravdu. Sami od seba to nemôžeme. S naším rozumom to nedokážeme.“ „Môžeme preštudovať celé dejiny spásy, môžeme preštudovať celú teológiu, ale bez Ducha nemôžeme porozumieť. Je to práve Duch, ktorý nám umožňuje porozumieť pravdu, alebo – použijúc Ježišove slová – je to Duch, ktorý nám dáva poznať Ježišov hlas,“ dodal pápež odvolávajúc sa na slová dnešného evanjelia (Jn 10, 22-30): «Moje ovce počúvajú môj hlas, ja ich poznám, a ony idú za mnou.»
„Napredovanie Cirkvi je dielom Ducha Svätého,“ ktorý nás robí schopnými načúvať Pánovmu hlasu – pokračoval Svätý Otec. - „A ako môžem získať istotu, že to, čo počujem, je Ježišov hlas, že to, čo cítim, že mám urobiť, je z vnuknutia Ducha Svätého? - Modliť sa.“
„Bez modlitby niet miesta pre Ducha. Prosme Boha, aby nám zoslal tento dar: ‚Pane, daj nám Ducha Svätého, aby sme mohli vždy rozoznať, čo máme urobiť,“ že to nie je vždy to isté. Odkaz je ten istý: Cirkev napreduje, Cirkev ide dopredu cez tieto prekvapenia, cez tieto novosti Ducha Svätého. Treba ich rozlišovať, a pre rozlišovanie sa treba modliť, prosiť si túto milosť. Barnabáš bol plný Ducha Svätého, a pochopil hneď; Peter to videl a povedal: ‚Ale kto som ja, aby som tu popieral krst?‘ Je to On, kto nás nenechá pomýliť sa. – Ale, otče, prečo vstupovať do toľkých problémov? Robme veci tak, ako sme ich doteraz stále robili, takto sme si viac istí...“
Ale robiť tak, ako sa vždy robilo, je „smrtiacou“ alternatívou, poznamenal Svätý Otec varovne. A povzbudil k „riskovaniu, s modlitbou, s veľkou pokorou, aby sme prijali to, čo Duch“ od nás žiada „zmeniť“: „Toto je cesta.“
„Pán nám povedal, že ak budeme jesť jeho telo a piť jeho krv, budeme mať život. Teraz budeme pokračovať v tomto slávení s týmito slovami: ‚Pane, ty, ktorý si tu s nami v Eucharistii, ty, ktorý budeš v nás, daj nám milosť Ducha Svätého. Daj nám milosť, aby sme nemali strach, keď mi s istotou Duch hovorí, aby som urobil krok vpred‘. A v tejto omši si prosme o túto apoštolskú odvahu napredovať v živote a nerobiť náš kresťanský život múzeom spomienok.“
