Vatikán/OSN New York 24. apríla (RV) Na pôde Bezpečnostnej rady OSN sa vo štvrtok konala otvorená diskusia na tému: „Postavenie mladých v boji proti násilnému extrémizmu a pri šírení pokoja“. Svätú stolicu v diskusii zastupoval jej stály pozorovateľ pri OSN v New Yorku Mons. Bernardito Auza. Počas svojho vystúpenia povedal:„V našom boji proti extrémistickým ideológiám a v našej snahe šíriť kultúru pokoja sú mladí ľudia tou najcennejšou devízou. Extrémistickým verbovačom môžeme čeliť prostredníctvom podporovania hlasov, ktoré sú medzi ich rovesníkmi dôveryhodné a rešpektované – a to na tých istých platformách, ktoré používajú k náboru nových členov, ako sú sociálne médiá.“
V príhovore Mons. Auza predložil niekoľko návrhov, ako sa aktívne postaviť k fenoménu podliehania mladých ľudí náborovým ponukám zo strany extrémistických skupín. Medzi negatívnymi faktormi, ktoré spomínanému fenoménu napomáhajú menoval „kontext rozčarovania a stratených príležitostí, krízu spoločensko-kultúrnej identity a neúspešnú integráciu, odcudzenie a nespokojnosť, medzigeneračný rozpad a rozbité rodiny“.
Prinášame podstatnú časť príhovoru Mons. Auzu:
„Základným krokom pri riešení radikalizácie mladých ľudí je spolupracovať s rodinami a podporovať ich v ich snahe o výchovu detí a mladých ľudí k hodnotám ako sú dialóg a úcta k iným, aby boli lepšie vybavené odporovať tomu, čo sa v prvej chvíli zdá byť príťažlivým povolaním k „vyšším veciam“ a k „dobrodružstvu“ v extrémistických skupinách. Rodina je prvou vychovávateľkou detí. Ak chcú štáty skutočne zachytiť mladých ľudí ešte pred tým, než sú vystavení extrémistickým ideológiám, mali by «poskytovať vhodnú pomoc rodičom... v plnení ich zodpovedností pri výchove detí» (Dohovor o Právach dieťaťa, článok 18.2).
Štúdie a udalosti ukazujú, že niektoré vlády majú tendenciu vyhýbať sa otvoreným a konštruktívnym rozhovorom na tému radikalizácie. Ukrývanie problému je však kontraproduktívne. Posilňovanie verejnej diskusie môže naopak mladých ľudí povzbudiť k tomu, aby ventilovali svoje frustrácie ešte predtým, než by podľahli extrémistickým ideológiám a môže tiež napomáhať štátu nájsť vhodnú stratégiu. Neúspech predostrieť problém vo verejnej diskusii môže viesť k nezáujmu, strachu, prípadne k obomu, zatiaľ čo povzbudzovanie k debate vo všeobecnosti napomôže kolektívnej dôvere a hlbšiemu vzájomnému poznaniu medzi rozličnými etnickými, rasovými či náboženskými zložkami spoločnosti. Tento dialóg môže viesť k formulácii vládnych politických opatrení, ku ktorým sa budú môcť všetci členovia spoločnosti prihlásiť ako ku kolektívnemu vlastníctvu a môže mladým ľuďom ponúknuť presvedčivé vysvetlenia ako opak extrémistickej propagandy.
Vyvážená verejná politika vskutku zohráva kľúčovú rolu pri uľahčovaní solídnej integrácie imigrantov do spoločnosti ako jej občanov. Veľmi potrebné sú politiky, ktoré predchádzajú xenofóbnemu či rasistickému vnímaniu a prispievajú k udržiavaniu zdravých náboženských a spoločensko-kultúrnych hodnôt.
Náboženstvo predstavuje silnú časť týchto hodnotových systémov. Také prístupy v politike a vzdelávaní, ktoré sa snažia minimalizovať či eliminovať náboženskú zložku v rámci individuálnej či kolektívnej identity, môžu mladých zanechať dezorientovaných, odcudzených, marginalizovaných či vyradených a náchylných k myšlienkam extrémistických skupín. Niet pochýb o tom, že heslá a slogany, ktoré používajú extrémistické skupiny k náboru mladých ľudí, v sebe častokrát zahŕňajú zdeformované náboženské a spoločensko-kultúrne hodnoty.
Rovnako nezamestnanosť a beznádej sú tiež v pozadí zraniteľnosti mnohých mladých ľudí voči propagande a manipuláciám zo strany extrémistických verbovačov. Ničím nezamestnané mysle a ruky sú vysoko zraniteľné voči extrémnym ideológiám. Takto globálne ekonomické nerovnosti a marginalizácia i vylúčenie z rozvoja, ku ktorému vedú, nie sú len závažnou sociálnou a ekonomickou obavou, ale môžu sa stať hrozbou pre medzinárodný mier a bezpečnosť. Takže dosiahnutie sociálnej spravodlivosti je kľúčom k boju s fenoménom pripájania sa mladých ľudí k extrémistickým organizáciám.“
