Vatikán 21. apríla (RV) Pri dnešnej rannej svätej omši sa Svätý Otec zameral na skutočnosť, že naša Cirkev je cirkvou mučeníkov. S pohnutím spomínal tých, ktorí sú dnes prenasledovaní a zabíjaní preto, že sú kresťania. Upozornil však, že existujú aj „skrytí mučeníci“, ktorí hľadajú nové spôsoby, ako pomôcť svojim bratom, a preto sú prenasledovaní súčasnými synedriami.Prvé čítanie zo Skutkov apoštolov (Sk 7,51–8,1) predstavuje zasadnutie synedria proti Štefanovi a jeho kameňovanie. Vychádzajúc z tejto dramatickej scény pápež František pripomína tváre a príbehy mnohých ľudí, ktorí sú aj dnes, ako prvý mučeník Cirkvi, prenasledovaní a zabíjaní len preto, že veria v Ježiša. Mučeníci nepotrebujú iný chlieb, ich jediným pokrmom je Ježiš, hovorí pápež a poukazuje na to, že Štefan „nemal potrebu znížiť sa k vyjednávaniu a ku kompromisom“. Jeho svedectvo je také, že jeho odporcovia „nedokázali odporovať múdrosti“ a duchu, „s akým hovoril“. Tak ako Ježiš, aj Štefan musí čeliť falošným svedkom a poštvanému ľudu, ktorý ho privádza pred súd. Štefan im pripomína, koľkí proroci boli zabití za to, že boli verní Božiemu slovu, a keď „vyznáva svoje videnie Ježiša,“ vtedy sú jeho prenasledovatelia pobúrení, zakrývajú si uši, aby to nepočuli, a vlečú ho von z mesta, aby ho ukameňovali.
„Božie slovo sa vždy niektorým srdciam nepáči. Božie slovo vyrušuje, keď máš tvrdé srdce, keď máš srdce pohanské, pretože Božie slovo ťa nabáda, aby si napredoval, hľadá ťa a sýti ťa tým chlebom, o ktorom hovoril Ježiš. V dejinách [Božieho] Zjavenia bolo mnoho mučeníkov zabitých pre vernosť Božiemu slovu, Božej pravde.“
Umučenie Štefana je podobné Ježišovmu, pokračuje Svätý Otec. Zomiera „s kresťanskou veľkorysosťou odpustenia, modlitby za nepriateľov“. Tí, ktorí prenasledovali prorokov, ako aj Štefana, „si mysleli, že tým vzdávajú slávu Bohu, mysleli si, že takto sú verní Božej náuke“. Dnes „by som chcel pripomenúť, že dejiny Cirkvi, skutočné dejiny Cirkvi, sú dejinami svätých a mučeníkov, prenasledovaných mučeníkov; mnohých zabitých tými, ktorí si mysleli, že vzdali slávu Bohu, tými, ktorí si mysleli, že majú ‚pravdu‘. So srdcom skazeným, a vraj pravdu“.
„V týchto dňoch - koľko je len na svete Štefanov! Spomeňme si na našich bratov podrezaných na pláži v Líbyi; spomeňme si na toho chlapca upáleného zaživa svojimi spolužiakmi, pretože bol kresťan; spomeňme si na tých migrantov, ktorí boli hodení do hlbín mora ostatnými preto, že sú kresťania; myslime na tých Etiópčanov - predvčerom - zabitých preto, že sú kresťania... a mnoho ďalších. Mnohí ďalší, o ktorých nevieme, trpia vo väzeniach, pretože sú kresťania... Dnes je Cirkev Cirkvou mučeníkov: oni trpia, dávajú život, a my prijímame Božie požehnanie skrze ich svedectvo.“
Svätý Otec dodáva, že sú aj „skrytí mučeníci, tí muži a ženy verní hlasu Ducha, ktorí hľadajú nové spôsoby ako pomôcť svojim bratom a lepšie milovať Boha a sú podozrievaní, ohováraní, prenasledovaní mnohými ‚modernými synedriami‛, ktoré si myslia, že majú patent na pravdu:
„A sú aj toľkí skrytí mučeníci, ktorí preto, aby boli verní vo svojej rodine veľa trpia pre vernosť. Naša Cirkev je cirkvou mučeníkov. A teraz uprostred nášho slávenia príde k nám prvý mučeník, prvý, ktorý dal svoje svedectvo, ba viac: spásu nám všetkým. Spojme sa s Ježišom v Eucharistii a spojme sa s mnohými bratmi a sestrami, ktorí sú vystavení mučeníctvu prenasledovania, osočovania a zabíjania pre to, že sú verní jedinému chlebu, ktorý nasycuje, teda Ježišovi.“
