Vatikán 14. apríla (RV) „Exodus, základná skúsenosť povolania.“ Toto je téma posolstva, ktoré napísal pápež František k Svetovému dňu modlitieb za duchovné povolania. Každoročne sa slávi v Nedeľu Dobrého pastiera, teda vo Štvrtú veľkonočnú nedeľu, tohto roku jeho 52. ročník pripadne na 26. apríla.V centre posolstva je misijná a evanjelizačná činnosť Cirkvi. Svätý Otec v ňom pozýva mladých, aby sa nebáli vyjsť zo seba a vydali sa na cestu, a to vždy s pohľadom obráteným na tých najbiednejších.
Ako píše, v misionárskej Cirkvi sa „kresťanské povolanie môže zrodiť len v rámci skúsenosti misie“, a to je možné len vtedy, ak je človek schopný vyjsť zo seba, uskutočniť osobný exodus, porovnateľný s biblickým exodom, keď sa Boží ľud oslobodzuje od otroctva, aby našiel nový život v Kristovi. Ide o prechod, ktorý je podľa slov pápeža podobenstvom o celej histórii spásy a o dynamike kresťanskej viery.
Pri koreni každého kresťanského povolania je skutočné vyjdenie von z pohodlia a naviazanosti na vlastné ja, aby sme zamerali náš život na Ježiša Krista. Vyjdenie, ktoré však nepredstavuje „pohŕdanie svojím vlastným životom a opravdivými pocitmi svojej vlastnej ľudskosti,“ ale naopak. Povolanie, ako vysvetľuje pápež František citujúc encykliku Deus caritas est Benedikta XVI., je volaním lásky, ktorá priťahuje a odkazuje za svoje hranice, podnecujúc k „pokračujúcemu exodu z uzavretosti v sebe samom k oslobodeniu skrze sebadarovanie“.
Táto dynamika exodu – píše sa ďalej v posolstve – sa nevzťahuje len na jednotlivého povolaného, ale na misionárske a evanjelizačné pôsobenie celej Cirkvi. Cirkvi vychádzajúcej, „schopnej ísť v ústrety Božím deťom v ich reálnej situácii a spolucítiť s ich zraneniami.“ „Cirkev, ktorá evanjelizuje, ide v ústrety človeku, ohlasuje oslobodzujúce slovo evanjelia, Božou milosťou lieči rany duší a tiel, dvíha chudobných a núdznych.“ Kresťanské povolanie je konkrétnym záväzkom k službe budovania Božieho kráľovstva na zemi a nevyhnutne privádza k záväzku solidarity, najmä voči chudobným.
Mladým adresuje pápež František naliehavú výzvu, aby nepodľahli strachu z neistôt a z neznáma ukrytého v každodennosti života, a nenechali sa tak obrať o svoje sny. Nabáda ich, aby vyšli zo seba a začali kráčať v Ježišových stopách, ako to urobila Panna Mária, vzor každého povolania, ktorá sa nebála povedať svoje «fiat» na Božie volanie.
