Vatikán 10. apríla (RV) Pápež František vo štvrtok prijal na audiencii biskupov patriarchálnej synody Arménskej katolíckej cirkvi. Stretnutie sa konalo v bezprostrednej súvislosti s pripomienkou stého výročia arménskej genocídy. Pri tejto príležitosti bude Svätý Otec v nadchádzajúcu Druhú veľkonočnú nedeľu 12. apríla predsedať eucharistickému sláveniu pre veriacich arménskeho rítu, pri ktorom bude vyhlásený za učiteľa Cirkvi arménsky svätec Gregor z Nareku. S pápežom Františkom bude koncelebrovať aj cilícijský arménsky patriarcha Nerses Bedros XIX. Tarmouni. Ako povedal Svätý Otec v dnešnom príhovore, v nedeľu Božieho milosrdenstva bude k Bohu vystupovať ich spoločná modlitba príhovoru za synov a dcéry milovaného arménskeho národa, ktorí boli obeťami genocídy: „Budeme vzývať Božie milosrdenstvo, aby nám všetkým pomáhalo, v láske k pravde a spravodlivosti, uzdraviť každú ranu a urýchliť konkrétne gestá zmierenia a pokoja medzi národmi, ktoré stále nedokážu dosiahnuť rozumnú zhodu v interpretácii týchto smutných udalostí.“ Dvom desiatkam prítomných biskupov pápež František ďalej adresoval tieto slová:
„Vo vás a cez vás zdravím kňazov, rehoľníkov a rehoľníčky, seminaristov a veriacich laikov Arménskej katolíckej cirkvi: Viem, že mnohí vás sprevádzajú tu v Ríme v týchto dňoch, a že mnohí ďalší budú duchovne zjednotení s nami, z krajín diaspóry, počnúc Spojenými štátmi, Latinskou Amerikou, Európou, Ruskom, Ukrajinou, až po rodnú vlasť. Myslím so smútkom najmä na oblasti ako je Aleppo, mučenícke mesto, ako povedal biskup, ktoré bolo pred sto rokmi bezpečným prístavom pre tých neveľa ľudí, ktorí prežili. Tieto regióny v tejto poslednej dobe zažili ohrozenie zotrvania kresťanov, nielen Arménov.“
Pápež František následne v súvislosti s dvetisícročnou históriou národa, ktorý prijal kresťanstvo ako vôbec prvý národ v histórii v roku 301, poukázal na jeho obdivuhodné dedičstvo duchovnosti a kultúry, v spojení so schopnosťou opätovnej obrody po mnohých prenasledovaniach a skúškach, ktorým bol tento národ vystavený.
„Pozývam vás, aby ste vždy pestovali pocit vďačnosti voči Bohu za to, že ste si dokázali zachovať vernosť k nemu aj v najťažších chvíľach. Je tiež dôležité prosiť Boha o dar múdrosti srdca. Spomienka na obete spred sto rokov nás v skutočnosti stavia pred všetky temnoty tajomstva neprávosti (mysterium iniquitatis). Nedá sa tomu inak porozumieť, iba cez tento postoj.
Ako hovorí evanjelium, z hlbín ľudského srdca sa môžu rozpútať najtemnejšie sily, schopné zájsť až k systematickému plánovaniu zničenia brata, považujúc ho za nepriateľa, súpera, alebo dokonca za indivíduum zbavené samotnej ľudskej dôstojnosti. Ale pre veriacich otázka zla páchaného človekom privádza tiež k tajomstvu účasti na výkupnom utrpení: nemálo synov a dcér arménskeho národa bolo schopných vyznávať Kristovo meno až po vyliatie krvi alebo smrť hladom počas nekonečného exodu, ku ktorému boli prinútení.“
Odvolávajúc sa na bolestivé stránky histórie arménskeho národa upriamil Svätý Otec pozornosť na nádej vzkriesenia. Biskupov povzbudil v snahe o vedenie laikov k tomu, „aby dokázali vnímať realitu novými očami, aby dokázali každý deň povedať: ‚Môj národ je nielen národom tých, ktorí trpeli pre Krista, ale predovšetkým národom tých, ktorí sú v ňom vzkriesení.‘ Preto je dôležité mať na pamäti minulosť, ale načerpať z nej novú miazgu pre sýtenie súčasnosti radostným ohlasovaním evanjelia a svedectvom lásky,“ pripomenul Svätý Otec. Biskupov povzbudil, aby podporovali permanentnú formáciu kňazov a zasvätených osôb, ktorí sú ich prvými spolupracovníkmi, a aby budovali spoločenstvo s nimi v rámci patriarchálnej synody.
„Naša vďačnosť patrí v tejto chvíli tým, ktorí sa snažili priniesť určitú úľavu do drámy svojich predkov. Myslím hlavne na pápeža Benedikta XV., ktorý intervenoval u sultána Mehmeta V., aby zastavil masaker Arménov. Tento pápež bol veľkým priateľom kresťanského Východu. On založil Kongregáciu pre východné cirkvi i Pápežský orientálny inštitút a v roku 1920 zapísal sv. Efréma Sýrskeho medzi učiteľov univerzálnej Cirkvi.“
Príhovoru sv. Gregora z Nareku, ktorý bude v nedeľu vyhlásený za „učiteľa Cirkvi“, pápež zveril ekumenický dialóg medzi Arménskou katolíckou cirkvou a Arménskou apoštolskou cirkvou, pričom zdôraznil, že ako pred sto rokmi, tak aj dnes mučeníctvo a prenasledovanie boli uskutočnením ekumenizmu krvi. Po záverečnom udelení požehnania určeného biskupom a rovnako aj ich veriacim Svätý Otec poprosil o modlitbu z ich strany.
