Otec Michal patril medzi tých kňazov, ktorí prenasledovanie Gréckokatolíckej cirkvi zažili bezprostredne v čase prípravy na kňazstvo, ale žiadna, ani tá „najvýhodnejšia“ ponuka ho nedokázala zlomiť ani zaslepiť. Ešte deň pred svojím odchodom do večnosti na sviatok Zvestovania Presvätej Bohorodičke v domácom prostredí slávil svätú liturgiu. K presvätej Bohorodičke sa neustále utiekal a pod jej mocnú ochranu zveril celý svoj život a snaženie.

Narodil sa 29. novembra 1927 v Slavkovciach, v okrese Michalovce, v roľníckej rodine. Bol najstarším zo štyroch detí. Ľudovú školu navštevoval v rodisku v rokoch 1933 – 1940. V rokoch 1940 – 1944 absolvoval meštiansku školu v Michalovciach a v tom istom meste vyštudoval v rokoch 1944 – 1948 aj štátnu učiteľskú akadémiu. Po maturitných skúškach dozrela v ňom túžba po kňazskom povolaní najmä zásluhou otca Juraja Bumberu SJ, ktorý mu bol katechétom a profesorom na učiteľskej akadémii. Po maturite v roku 1948 sa prihlásil do seminára v Prešove, kde v tom istom roku začal formáciu ku kňazstvu a teologické štúdiá. Po skončení štvrtého semestra sa udiali udalosti tzv. Prešovského soboru. Gréckokatolícka cirkev bola násilne zlikvidovaná. Všetci bohoslovci boli presviedčaní a nahováraní, aby pokračovali v štúdiách ako pravoslávni. Ani jeden bohoslovec však neprestúpil. 24. júna 1950 zaistili bohoslovca Michala Ivanka príslušníci ŠtB a do 13. júla 1950 ho držali v prešovskom väzení. Nezlomili ho. Po neúspešnom nahováraní na prestup do Pravoslávnej cirkvi a na jeho žiadosť, že je živiteľom rodiny, bol prepustený domov na žatevné práce. Necelé dva mesiace bol zamestnaný na Strojovej a traktorovej stanici v Michalovciach. 5. septembra 1950 dostal povolávací rozkaz na základnú vojenskú službu. Nastúpil do Libavy na severnú Moravu. Bol zaradený do smutne známych PTP. Po mesačnom výcviku bol jeho útvar preložený do Plzne, kde stavali vojenské objekty. Po pol roku bol znova preložený na Moravu na výstavbu vojenského letiska Přerov, kde pracoval dva roky. V januári 1953 bol preložený do čiernouhoľných baní v Karvinej. Tu pracoval jeden rok. Na týchto miestach v PTP s ním boli aj jeho priatelia bohoslovci. Službu v PTP skončil 31. decembra 1953. Po štyridsiatich mesiacoch ho prepustili domov. Od roku 1954 celých tridsaťpäť rokov pracoval v podniku Chemkostav. 26. apríla 1959 prijal v Chráme Sedembolestnej Panny Márie v Malčiciach sviatosť manželstva s učiteľkou Annou Ondovčíkovou. Boh im požehnal synov Stanislava a Daniela a dcéru Annu. Po obnovení Gréckokatolíckej cirkvi v roku 1968 sa bohoslovec Michal stal kantorom humenskej farnosti.

V roku 1968 diaľkovo pokračoval v štúdiu teológie na CMBF v Bratislave. Konzultácie sa konali v Košiciach a skúšky sa vykonávali v Bratislave. Takto si vykonal skúšky za ďalšie štyri semestre. V roku 1971 ministerstvo kultúry štúdium teológie diaľkovo zakázalo. Začínalo sa obdobie normalizácie. Štúdium teológie nemal ukončené, lebo mu chýbala skúška z pastorálnej teológie, preto nedostal absolutórium z teológie a nemohol byť oficiálne vysvätený. Kňazskú vysviacku prijal neverejne 9. mája 1976 v Humennom. Vysvätil ho tajný biskup ThDr. Nikodém Mikuláš Krett OSBM, ktorý mal katakombálne fakulty pre umlčanú cirkev. Kňaz Michal sa zúčastňoval na duchovnej formácii malých skupín detí a dospelých. Rovnako pravidelne sa zúčastňoval na živote bratského kňazského spoločenstva. Od roku 1978 pracoval už ako člen metodickej komisie pre účtovníctvo v rámci Ministerstva stavebníctva SSR. V civilnom zamestnaní pôsobil do 31. augusta 1989, kedy odišiel na dôchodok. Po nežnej revolúcii sa vo februári 1990 prihlásil na Gréckokatolíckom biskupskom úrade v Prešove, že má vážny záujem o pastoračnú službu. V roku 1990 dostal dekrét za správcu farnosti Strážske s filiálkou Krivošťany, kde pôsobil celých osem rokov – do 31. augusta 1998. Spravoval aj excurrendo farnosť Pusté Čemerné. Na žiadosť Vatikánu boli tajne vysvätení kňazi ešte raz vysvätení sub conditione. Michal Ivanko prijal kňazskú vysviacku sub conditione 30. mája 1992 v Prešove z rúk vtedajšieho prešovského sídelného biskupa Mons. Jána Hirku. V Strážskom začal v roku 1997 s výstavbou farskej budovy. Zabezpečil generálne opravy Chrámu Nanebovstúpenia Pána v Strážskom, Chrámu Všetkých svätých v Pustom Čemernom a spoločného Chrámu Božského Srdca Ježišovho vo Vybuchanci. V Strážskom urobil pred vchodom do chrámu prístavbu, ktorá skrášlila vonkajšok chrámu. 31. augusta 1998 bol otec Michal na vlastnú žiadosť uvoľnený zo služby správcu farnosti Strážske a po exkardinácii z vtedajšieho Košického apoštolského exarchátu bol inkardinovaný do vtedajšej Prešovskej eparchie. Od roku 1998 pôsobil v Humennom ako výpomocný duchovný. Pravidelne slávil sväté liturgie v Kaplnke Božieho milosrdenstva v Dome dôchodcov v Humennom na Sídlisku III. a veľmi osožne vypomáhal v mestskej farnosti.

V roku 2002 bol ocenený titulom titulárny arcidekan. V roku 2003 ho vladyka Ján Babjak SJ vymenoval za výpomocného duchovného farnosti Humenné. Otca Michala všetci poznali ako obetavého a horlivého kňaza. Svoje kňazské poslanie a úlohy si plnil s veľkou zodpovednosťou až do posledných chvíľ. Jeho veľkou záľubou bol chov a starostlivosť o včely. Zvykli sme o ňom hovoriť ako o dobrákovi od kosti.

TK KBS informovalo Informačné stredisko Prešovskej archieparchie

( TK KBS, ispa, ml; pz ) 20150327038   |   Upozorniť na chybu v správe |

[naspäť]