Vatikán 26. marca (RV) Nie chladná doktrína prináša človeku radosť, ale viera a nádej zo stretnutia s Ježišom. Veriaci, ktorý sa nedokáže tešiť, je smutný prípad. V tomto duchu zaznela v Dome sv. Marty dnešná ranná homília Svätého Otca Františka.Jej východiskovým bodom bola radosť Abraháma, ktorý plesá v nádeji, že sa stane otcom na základe Božieho prísľubu. Abrahám je starec, podobne jeho manželka Sára je v pokročilom veku, avšak on verí, „otvára svoje srdce nádeji“ a je „plný útechy“. Ježiš zasa, v čítaní z Jánovho evanjelia (Jn 8, 51-59), pripomína znalcom zákona, že „Abrahám zaplesal v nádeji“, že uvidí jeho deň a „bol plný radosti“. Pápež František poukázal na to podstatné, čo učiteľom zákona v porovnaní s Abrahámom chýbalo:
„Tomu však učitelia zákona nerozumeli, nerozumeli radosti z prisľúbenia, nechápali radosť z nádeje, neporozumeli radosti zo zmluvy. Nerozumeli! Nevedeli sa tešiť, pretože stratili cit pre radosť, ktorá pochádza iba z viery. Náš otec Abrahám sa dokázal tešiť, pretože mal vieru: stal sa spravodlivým vo viere. Títo však vieru stratili. Boli učiteľmi zákona, ale bez viery! Ba ešte viac: stratili zákon! Pretože stredobodom zákona je láska, láska k Bohu a blížnemu.“
Učitelia zákona takto stratili schopnosť radovať sa, pokračoval pápež František:
„Mali iba sústavu presných náuk, ktoré každým dňom viacej pritvrdzovali, aby sa ich nik nedotkol. Muži bez viery, bez zákona, naviazaní na náuky, ktoré sa zároveň stávali príčinou kazuistického postoja: Možno platiť daň cisárovi, či nemožno? Táto žena, ktorá sa vydala sedemkrát, keď pôjde do neba, bude manželkou všetkých siedmich? Táto kazuistika... Taký bol ich svet, abstraktný svet, svet bez lásky, bez viery, svet bez nádeje, bez dôvery, svet bez Boha. A preto sa nemohli radovať!“
Možnože sa učitelia zákona, ako poznamenal s dávkou irónie Svätý Otec, vedeli aj zabaviť, „no bez radosti“, či dokonca „so strachom“. „Takýto je život bez viery v Boha, bez dôvery v Boha a bez nádeje v Boha. Ich srdce skamenelo“ - skonštatoval pápež František a ďalej dodal: „Je smutné byť veriacim človekom bez radosti. A radosť chýba vtedy, keď niet viery, keď niet nádeje, keď niet zákona, ale sú iba nariadenia, chladná doktrína.“
Radosť je indikátorom opravdivej viery, pokračoval Svätý Otec:
„Radosť z viery, radosť z evanjelia je meradlom viery človeka. Bez radosti nik nie je skutočným veriacim. Predtým, ako sa rozídeme domov, slávme túto svätú omšu s týmito Ježišovými slovami: «Váš otec Abrahám zaplesal v nádeji, že uvidí môj deň; i videl a zaradoval sa.» A prosme Pána o milosť plesať v nádeji, o milosť uzrieť Ježišov deň, keď sa s ním stretneme, a o milosť radosti.“
