Vatikán 23. marca (RV) Kde niet milosrdenstva, niet ani spravodlivosti. Mnohokrát dnes Boží ľud znáša súdenie bez milosrdenstva – tak znie v skratke dnešné kázanie pápeža Františka z Domu sv. Marty. Komentujúc liturgické čítania (Dan 13,1-9.15-17.19-30.33-62; Jn 8,1-11) a odvolávajúc sa aj na ďalší úryvok z evanjelia, Svätý Otec hovoril o troch ženách a troch sudcoch: o nevinnej žene Zuzane, o cudzoložnej hriešnici a o chudobnej vdove. Ako vysvetlil, „všetky tri sú podľa niektorých cirkevných otcov alegorickými postavami Cirkvi: Cirkvi svätej, Cirkvi hriešnice a Cirkvi núdznej“. Pápež František poukázal na zlobu a skazenú skorumpovanosť tých, ktorí nad týmito ženami vynášali rozsudky. Predovšetkým je to súd zákonníkov a farizejov, ktorí privádzajú k Ježišovi cudzoložnicu. „Vo vnútri svojho srdca mali skazenosť a tvrdosť.“ Cítili sa byť čistými, lebo zachovávali „literu zákona“. „Zákon hovorí toto, a to sa musí vykonať“:
„Títo však neboli svätí, boli skazení. Skazení, lebo tvrdosť, rigidnosť tohto druhu môže dospieť jedine k životu dvoch tvárí. A títo, čo odsudzovali tieto ženy, ich potom v skrytosti vyhľadávali pre vlastnú zábavu. Tí, čo sú tvrdí, sú pokrytcami – to je prívlastok, ktorý im dával Ježiš – žijú dvojitý život. Tí, čo súdia – uvažujme v rámci Cirkvi: všetky tri ženy sú alegorickou postavou Cirkvi – tí, čo s tvrdosťou súdia Cirkev, vedú dvojaký život. Pri rigidnosti sa nedá ani len dýchať.“
Potom sú tu dvaja starci, ktorí vydierajú Zuzanu, aby sa im vydala, no ona vzdoruje. Ako zdôraznil Svätý Otec, títo „boli nerestnými sudcami. Boli skazení neresťou, v tomto prípade smilstvom. Hovorí sa, že ak máme neresť smilstva, táto sa postupujúcimi rokmi stáva dravejšou, horšou“.
Nakoniec je tu sudca, ktorého prosí chudobná vdova. Tento sudca „sa nebál Boha a nestaral sa o nikoho: nič ho nezaujímalo. Zaujímal sa len sám o seba.“ Bol „čachrárom - sudcom, ktorý vďaka svojmu zamestnaniu čachroval.“ Bol „skazený peniazmi a prestížou.“ Podľa slov pápeža Františka, títo sudcovia – čachrár, nerestníci a rigidní sudcovia – „nepoznali jedno slovo: nevedeli, čo je to milosrdenstvo“.
„Skorumpovanosť ich vzďaľovala od toho, aby rozumeli milosrdenstvu, aby boli milosrdní. A Biblia nám hovorí, že práve v milosrdenstve spočíva spravodlivý súd. Tri ženy: svätica, hriešnica a núdzna, ako postavy predstavujúce Cirkev, trpia pre tento nedostatok milosrdenstva. Aj dnes Boží ľud, ak natrafí na takýchto sudcov, trpí súdením bez milosrdenstva, či už v občianskom alebo aj v cirkevnom prostredí. A tam, kde niet milosrdenstva, niet spravodlivosti. Keď Boží ľud dobrovoľne prichádza, aby prosil o odpustenie, aby sa podrobil súdu, koľkokrát, koľkokrát nachádza niektorého z týchto.“
Nachádza nerestníkov, ktorí „sú schopní pokúsiť sa ich zneužiť“, a toto „je jeden z najťažších hriechov“. Nachádza „čachrárov“, ktorí „nedodajú kyslíka duši, nedajú nádej“. A nachádza „prísnych, ktorí trestajú na kajúcnikoch to, čo sami skrývajú vo svojej duši“. Ako hovorí Svätý Otec, „toto sa nazýva nedostatkom milosrdenstva“. Pápež František homíliu ukončil nasledovne:
„Chcel by som len vysloviť jedno z najkrajších slov evanjelia, ktoré mňa osobne veľmi dojímajú: «Nik ťa neodsúdil? - Nik, Pane. - Ani ja ťa neodsudzujem.» Ani ja ťa neodsudzujem: to sú jedny z najkrajších slov, lebo sú plné milosrdenstva.“
