Vatikán/Neapol 21. marca (RV) Svätý Otec absolvoval ďalšiu pastoračnú návštevu, tento raz zavítal na juh Talianska - do Pompejí a Neapola. Pastoračnú návštevu začal návštevou mariánskeho pútnického miesta Pompeje. Tesne pred ôsmou hodinou po vystúpení z helikoptéry pozdravil pápež František veriacich a vošiel do mariánskej svätyne, ktorá sa osobitne spája s úctou Ružencovej Panny Márie, ktorú tu šíril blahoslavený Bartolo Longo, dominikánsky terciár a profesiou advokát (1841-1926).
Milostivý obraz vo svätyni zobrazuje Pannu Máriu s Ježiškom v náručí, ako odovzdávajú ružence sv. Dominikovi a sv. Kataríne Sienskej. Svätyňa, nachádzajúca sa v susedstve slávnej archeologickej lokality antických Pompejí zasypaných sopečným popolom, už v minulosti privítala tri návštevy pápežov: sv. Jána Pavla II. v roku 1979 a 2003 a Benedikta XVI. v roku 2008.
Svätý Otec vo svätyni najprv zotrval v tichu pred milostivým obrazom a potom predniesol mariánsku modlitbu zostavenú bl. Bartolom Longom. Pri východe krátko pozdravil zhromaždených veriacich pred monumentálnym priečelím baziliky a po spoločnej modlitbe Zdravas Mária im udelil požehanie.
-----------------------------------------------------------------
V neapolskej štvrti Scampia privítal Svätého Otca okolo deviatej hodiny predpoludním nadšený dav. Na vyvýšenom mieste Námestia sv. Jána Pavla II. si k jeho nohám posadal húf detí. Privítacie slová predniesol miestny arcibiskup kardinál Crescenzio Sepe:
„Začínate návštevu tu v Scampii, plnej problémov, ale aj bohatej na ľudské zdroje... Veríme, že sa vám tu bude páčiť.“ Medzi problémami Neapola kard. Sepe spomenul okrem iného aj vplyv podsvetia - Camorry. Po pozdrave primátora sa pápežovi v mene prisťahovalcov a bezdomovcov prihovorila žena z Filipín. Po nej hovorili zástupcovia pracujúcich ľudí a sudca, stojaci na čele odvolacieho súdu.
Svätý Otec svoj príhovor zameral na ľudskú dôstojnosť a jej pošliapavanie korupciou, nezamestnanosťou, využívaním práce a odsúvaním migrantov. Nadviazal na slová sudcu z privítacieho príhovoru a korupciu nazval špinavosťou, „ktorá zapácha“. Odsúdil využívanie pracovnej núdze na najímanie ľudí za nedôstojnú mzdu a bez sociálneho zabezpečenia.
Dôstojnosť spočíva v tom, že „človek prináša domov chlieb“, povedal pápež František. Opakovane zdôraznil, že „všetci sme migranti“, putujúci spoločne na ceste života smerom k večnému cieľu. Zhromaždenému davu položil otázku: „Sú prisťahovalci ľuďmi druhej kategórie?“
Prinášame plné znenie príhovoru Svätého Otca Františka v Scampii:
Drahí bratia a sestry, dobrý deň!
Chcel som stadiaľto, z tejto periférie, začať moju návštevu Neapola. Všetkých vás pozdravujem a ďakujem vám za vaše vrelé prijatie! Naozaj je vidno, že Neapolčania nie sú chladní, však? Presne tak! Ďakujem vášmu arcibiskupovi, že ma pozval - a aj mi pohrozil v prípade, ak by som do Neapola neprišiel - ďakujem za jeho slová privítania. A vďaka patrí aj tým, ktorí svojimi slovami priblížili realitu migrantov, pracujúcich ľudí a súdov.
Ste súčasťou ľudu s dlhou históriou, ktorá prešla komplexnými a dramatickými udalosťami. Život v Neapole nebol nikdy jednoduchý, no nikdy nebol ani smutný! A toto je vaša veľká zásobáreň: radosť, veselosť. Každodenná cesta v tomto meste s jeho ťažkosťami a starosťami a zavše i ťažkými skúškami, vytvára kultúru života, ktorá napomáha vždy nanovo povstať po každom páde a konať tak, aby zlo nikdy nemalo posledné slovo. A toto je pekná výzva: nikdy nedovoliť zlu, aby malo posledné slovo. Nádej, ako dobre viete, je tým veľkým dedičstvom, tým «zdvihákom duše», je veľmi vzácna, a tiež vystavená útokom a krádežiam.
Vieme, že ten, kto sa dobrovoľne vydá na cestu zla, ukradne kus nádeje. Síce získa nejakú maličkosť, avšak ukradne nádej. Okradne o ňu seba, iných aj spoločnosť. Cesta zla je cesta, ktorá vždy okradne o nádej a okradne o ňu toľkých poctivých a pracovitých ľudí, ako aj dobré meno mesta a jeho ekonomiku.
Chcel by som sa prihovoriť sestre, ktorá hovorila v mene prisťahovalcov a tých, ktorí nemajú trvalý domov. Žiadala o nejaké slovo, ktoré by ubezpečilo migrantov, že sú Božími deťmi a že sú občania. Je však potrebné pristúpiť až k tomu? Sú azda prisťahovalci ľuďmi druhej kategórie? Musíme umožniť našim bratom a sestrám prisťahovalcom, aby pocítili, že sú občania, že sú ako my, Božími deťmi, že sú migranti ako my, pretože my všetci sme migranti v ústrety inej vlasti. Je to tak? A kiež tam aj všetci dôjdeme! Nech sa nik nestratí po ceste! Všetci sme migranti, Božie deti: Božie deti, ktoré on sám vypravil na cestu. Nemožno hovoriť: «Ale, migranti sú takí a takí, a my sme...» Nie! Všetci sme migranti a všetci sme na ceste. A toto slovo nie je napísané iba v nejakej knihe, že sme všetci migranti. Je vpísané do nášho tela, do našej cesty životom, ktorá nám prináša ubezpečenie v Ježišovi, že sme všetci Božie milované deti, chcené deti, zachránené deti. Myslime na to! Všetci sme migranti na ceste života. Nik z nás nemá trvalý domov na tejto zemi. Všetci z nej musíme odísť. A všetci musíme ísť a nájsť Boha. Najprv jeden, potom druhý, a ako hovorieval jeden figliarsky starček: «Áno, áno všetci! Vy choďte, ja pôjdem posledný.» Všetci tam musíme ísť.
Potom sa prihovoril zamestnaný človek. Ďakujem aj jemu, pretože som sa chcel prirodzene dotknúť tohto bodu, ktorý je negatívnym znakom našich čias. Osobitne sa prejavuje v nedostatku práce pre mladých. Pomyslite si na mladých od 25 rokov nižšie, takmer 40% z nich nemá prácu. Nuž toto je vážne! Čo robí mladý človek bez práce? Akú má budúcnosť? Akú cestu života si zvolí? Za toto nesie zodpovednosť nie iba mesto či krajina, ale svet! Prečo? Pretože tu je ekonomický systém, ktorý vyraďuje ľudí a dnes sa to týka mladých, že sú vyraďovaní, a teda, že nemajú prácu. A to je vážna vec! Prečo? - «Ale, otče, veď tu máme dobročinné diela, dobrovoľníctvo, charitu, je tu také centrum, onaký spolok, ktorý vydáva jedlo...». Problémom však nie je jedlo, problém je vážnejší a prejavuje sa ako nemožnosť priniesť domov chlieb a zarobiť naň! A keď sa nezarába na chlieb, prichádza sa o dôstojnosť! A tento nedostatok práce nás oberá o dôstojnosť. Musíme sa voči tomu postaviť, musíme brániť svoju dôstojnosť občanov, mužov, žien a mladých. Toto je dráma našich čias. Nemôžeme mlčať.
A tiež práca „na polovicu“. Čo tým chcem povedať? Zneužívanie osôb v práci! Pred niekoľkými týždňami si jedno dievča potrebovalo nájsť prácu, ktorú našlo v jednej turistickej agentúre za takýchto podmienok: 11 hodín práce za 600 eur mesačne, bez akéhokoľvek príspevku na dôchodok. «Ale to je málo, za 11 hodín! Ak sa ti nepáči, pozri sa na ten rad ľudí, ktorý tu čaká na prácu!» Toto sa nazýva otroctvom, využívaním, je to neľudské a nekresťanské. A keď ten, ktorý takto koná, nazve sám seba kresťanom, je klamár a nie je pravda, že by bol kresťanom. Rovnako i využívanie v práci načierno, keď pracuješ, a bez zmluvy, bez ničoho, «zaplatím ti toľko, koľko chcem ja»: to je využívanie ľudí. Bez príspevku na dôchodok, bez príspevku na zdravotné poistenie: «Nuž, mňa toto nezaujíma». Rozumiem ti dobre, brat môj, chápem a ďakujem za to, že si povedal to, čo si povedal. Musíme znovu zabojovať za našu dôstojnosť, a to je boj o to, aby sme hľadali, našli a opäť nadobudli možnosť priniesť domov chlieb! V tomto spočíva náš zápas!
A tu myslím na vystúpenie predsedu Odvolacieho súdu. Použil pekný výraz «cesta nádeje» a pripomenul motto sv. Jána Bosca: «dobrí kresťania a čestní občania», adresované deťom a mládeži. Cesta nádeje pre deti, tie ktoré sú tu a pre všetky deti, je predovšetkým cestou výchovy, avšak ozajstnej výchovy, cestou vychovávania pre budúcnosť a toto je preventívne a pomáha napredovať.
Povedal však aj frekventované slovo, ktorému by som sa chcel teraz venovať, a toto slovo sa dnes veľmi používa, ten sudca povedal „korupcia“. Skazenosť. Povedzte mi, teda, keď zatvoríme dvere migrantom, ak vezmeme ľuďom prácu a dôstojnosť, ako sa to nazýva? To sa volá skazenosť! Volá sa to skazenosť, a my všetci máme možnosť stať sa skazenými, nikto z nás nemôže povedať: ja nikdy nebudem skazený. Nie! Je to pokušenie, skĺznutie sa k ľahkým zárobkom, k delikvencii, k zločinom, k vykorisťovaniu ľudí. Koľko korupcie je vo svete! Je to slovo, ktoré, keď ho bližšie skúmame, je ohyzdné. Pretože vec, ktorá je skazená, je špinavou! Ak nájdeme zdochnuté a rozkladajúce sa zviera, toto je skazené, je ohyzdné. A aj zapácha, korupcia zapácha! A skorumpovaná spoločnosť zapácha! Kresťan, ktorý nechá do seba preniknúť korupciu, nie je kresťanom. Zapácha! Rozumieme?
Drahí priatelia, chcem, aby moja prítomnosť bola podnetom na ceste nádeje, obrodenia a ozdravenia, ktorá už napreduje. Poznám veľkorysé a aktívne nasadenie Cirkvi, ktorá je so svojimi spoločenstvami a službami živo prítomná v realite Scampie, ako aj neustále mobilizovanie sa dobrovoľníckych skupín, ktoré ponúkajú svoju pomoc.
Povzbudzujem aj k zastúpeniu a aktívnemu nasadeniu sa občianskych ustanovizní, pretože žiadne spoločenstvo nemôže napredovať bez ich podpory, a už vôbec nie vo chvíľach krízy a počas náročných a zavše extrémnych spoločenských okolností. «Dobrá politika» je služba ľuďom, ktorá sa v prvom rade uplatňuje na miestnej úrovni, kde je ťarcha rôznych nedodržaní, oneskorení a omeškaní citeľnejšia a viacej škodí. Dobrá politika je jedným z najvyšších vyjadrení dobročinnosti, služby a lásky. Robte dobrú politiku, ale uprostred vás: politika sa robí uprostred všetkých!
Neapol je vždy pripravený sa vzchopiť, odraziac sa od nádeje vykovanej v tisícich skúškach, ktorá je práve preto autentickým a konkrétnym zdrojom, s ktorým možno rátať v každej chvíli. Jej korene sú zapustené v samotnom vnútre Neapolčanov, najmä v ich radosti, zbožnosti, ich nábožnosti! Prajem vám, aby ste mali odvahu napredovať s touto radosťou, vďaka týmto koreňom; odvahu naďalej prinášať nádej, nikdy nikoho o nádej nepripraviť, ísť vpred po ceste dobra, nie po ceste zla, napredovať vo vľúdnom prijímaní tých, ktorí do Neapola prichádzajú, sú z tej dediny, či z onej... Všetci sú Neapolčania, nech sa priučia neapolskému nárečiu, ktoré je také príjemné a pekné! Napredovať pri hľadaní pracovných zdrojov, aby všetci mali dôstojnosť priniesť domov chlieb a napredovať v udržiavení poriadku, tiež poriadku vo vlastnej duše, čistoty mesta, spoločnosti, aby v nej nebol ten zápach korupcie.
Želám vám to najlepšie, napredujte, a sv. Január, váš patrón, nech vám pomáha a prihovára sa za vás.
Žehnám vás všetkých zo srdca, žehnám vaše rodiny a túto štvrť, žehnám deti, ktoré sú tu navôkol. A prosím vás, nezabúdajte sa za mňa modliť. ‘A Maronna v’accumpagne! - Nech vás Matka Božia sprevádza! / Preložila: Slovenská redakcia VR
-----------------------------------------------------------------
Centrálnym momentom návštevy pápeža Františka v Neapole bolo slávenie Eucharistie na námestí Piazza del Plebiscito. Priestranstvo, ktoré je dejiskom významných udalostí v dejinách mesta zaplnili veriaci spolu so stovkami kňazov a veľkým počtom biskupov regiónu Kampánie. Poloblúkové stĺporadie lemujúce námestie zdobili podobizne dvoch desiatok svätcov, ktorých životy sa spájajú s mestom pod Vezuvom. Pri liturgickom slávení v pôstnej fialovej farbe a za spevov niekoľkostočlenného miešaného zboru zazneli čítania z bežného dňa.
Svätý Otec svoju homíliu zameral na tému nádeje, prameniacej z osoby vzkrieseného Krista. Všetkých prítomných vyzval ohlasovať Ježiša Krista ako Pána a čerpajúc z jeho slova prinášať všetkým milosrdenstvo, nehu a Božie priateľstvo. Neapolčanov vyzval doširoka sa otvoriť nádeji a vzdorovať zlu v osobnom i verejnom živote, nedopustiť, aby bola mládež zneužívaná zločinnými organizáciami. Kňazov osobitne povzbudil k službe milosrdenstva. Na záver slávnosti sa Svätému Otcovi poďakoval miestny arcibiskup kardinál Crescenzio Sepe.
Prinášame plné znené homílie Svätého Otca v Neapole:
Úryvok z evanjelia, ktorý sme si vypočuli nám predstavuje scénu situovanú v Jeruzalemskom chráme počas vyvrcholenia hebrejského Sviatku stánkov, po tom, ako Ježiš oznámil veľké proroctvo a poukázal na seba ako na prameň «živej vody», čiže Ducha Svätého (porov. Jn 7,37-39). Užasnutý zástup sa teda dáva do diskusie o ňom. Aj dnes o ňom ľudia diskutujú. Niektorí sú nadšení a hovoria, že «toto je naozaj prorok» (v. 40). Niekto dokonca tvrdí: «Mesiáš je to!» (v. 41). Ale iní nesúhlasia, pretože - ako vravia - Mesiáš nepríde z Galiley, ale z Dávidovho pokolenia, z Betlehema; a tak, bez toho, aby o tom vedeli, priamo potvrdzujú Ježišovu identitu.
Veľkňazi poslali strážcov, aby ho zajali, ako sa to robieva v diktatúrach, ale títo sa vracajú s prázdnymi rukami a hovoria: «Nikdy tak človek nehovoril» (v. 45-46). Toto je hlas pravdy, ktorá zaznieva v tých jednoduchých ľuďoch.
Pánovo slovo, tak včera ako aj dnes, vždy vyvoláva rozdelenie: Božie slovo vždy rozdeľuje! Spôsobuje rozdelenie medzi tým, kto ho prijíma a tým, kto ho odmieta. Niekedy sa vnútorný protiklad objaví aj v našom srdci. Stáva sa to, keď si všimneme čaro, nádheru a pravdivosť Ježišových slov, no zároveň ich zatláčame do úzadia, pretože nás vovádzajú do diskusií, privádzajú nás do ťažkostí a ich zachovávanie nás stojí veľa.
Prišiel som dnes do Neapola, aby som spolu s vami ohlasoval: Ježiš je Pán! Avšak nechcem to vysloviť iba ja sám, chcem to počuť od vás, od všetkých, teraz. Všetci spoločne: Ježiš je Pán! [Zhromaždení opakujú.] Ešte raz: Ježiš je Pán! Nik nehovorí ako on! On jediný má slová milosrdenstva, ktoré môžu uzdraviť rany nášho srdca: on jediný. Iba on má slová večného života (porov. Jn 6,68).
Kristovo slovo je mocné: neobsahuje moc sveta, ale Božiu moc, ktorá je silná v pokore a aj v slabosti. Jeho moc je mocou lásky: toto je moc Božieho slova! Moc lásky, ktorá nepozná hranice, lásky, ktorá nám umožňuje, aby sme skôr milovali iných ako seba samých. Ježišovo slovo, sväté evanjelium, učí, že ozajstní blahoslavení sú chudobní v duchu, nenásilní, tichí, tvorcovia pokoja a spravodlivosti. Toto je tá sila, ktorá premieňa svet! Toto je to slovo, ktoré dáva silu a je schopné meniť svet. Niet inej cesty k premene sveta.
Kristovo slovo sa chce dostať ku všetkým, osobitne k tým, ktorí žijú na existenčných perifériách, aby v ňom našli centrum svojho života a prameň nádeje. A my, ktorí sme dostali milosť prijať toto Slovo života, – prijať Slovo života je milosť! – sme povolaní, aby sme vykročili a vyšli von z našich ohradených priestorov a so zapálenosťou srdca niesli všetkým Božie milosrdenstvo, nežnosť a priateľstvo. Prinášať všetkým milosrdenstvo, nehu, Božie priateľstvo: toto je práca, ktorá sa týka všetkých, no osobitným spôsobom vás, kňazov. Prinášať milosrdenstvo. Prinášať odpustenie. Prinášať pokoj. Prinášať radosť. Vo sviatostiach, prostredníctvom počúvania. Nech Boží ľud môže vo vás stretnúť mužov milosrdných ako Ježiš. Nech sa zároveň každá farnosť a každá cirkevná ustanovizeň stane svätyňou pre toho, kto hľadá Boha, a útulným domovom pre chudobných, starých a pre tých, ktorí sú v núdzi. Vychádzanie von a pohostinné prijímanie: takto pulzuje srdce matky Cirkvi a všetkých jej detí. Choď a prijímaj! Choď a vyhľadávaj! Choď, zanes lásku, milosrdenstvo a nežnosť.
Vtedy, keď sa srdcia otvoria pre evanjelium, svet sa začína meniť a ľudstvo povstáva! Ak denne prijímame a žijeme Ježišovo slovo, spolu s ním vstávame z mŕtvych.
Pôstne obdobie, ktoré prežívame, dáva v Cirkvi zarezonovať tomuto posolstvu, tak ako sa uberáme smerom k Veľkej noci: v celom Božom ľude sa znovu rozsvecuje nádej zmŕtvychvstania s Kristom, naším Spasiteľom. Nech nevyjde nazmar milosť tejto Veľkej noci pre Boží ľud tohto mesta! Nech milosť zmŕtvychvstania prijme každý z vás, aby sa Neapol naplnil nádejou Krista Pána! Nádej: «Doširoka sa otvoriť nádeji», ako naznačuje tamto motto. Hovorím to všetkým, a osobitným spôsobom mladým: otvorte sa moci vzkrieseného Krista a budete prinášať ovocie nového života v tomto meste. Otvorte sa moci vzkrieseného Krista a budete prinášať v tomto meste ovocie nového života: ovocie vzájomného delenia sa, zmierenia, služby, bratstva. Nechajte sa obklopiť, objať jeho milosrdenstvom, Ježišovým milosrdenstvom, tým, ktoré nám prináša iba Ježiš.
Drahí Neapolčania, široko sa otvorte nádeji a nenechajte si nádej ukradnúť! Nepoddajte sa ilúziám ľahkých zárobkov a nepoctivých ziskov. Je to chlieb pre dnešok a hlad pre zajtrajšok. Nič ti to nemôže priniesť! Reagujte s rozhodnosťou proti organizáciám, ktoré využívajú a kazia mladých, ktoré využívajú a nivočia chudobných a slabých bezohľadným obchodovaním s drogami a inými zločinmi. Nenechajte si ukradnúť nádej! Nedovoľte, aby bola vaša mládež zneužívaná tými ľuďmi! Korupcia a zločinnosť nech nedeformujú tvár tohto pekného mesta! Ba viac: nech nedeformujú radosť vášho neapolského srdca! Zločincom a všetkým ich komplicom dnes pokorne a ako brat opakujem: Obráťte sa k láske a spravodlivosti! Nechajte sa navštíviť Božím milosrdenstvom! Uvedomte si, že Ježiš vás hľadá, aby vás objal, pobozkal a ešte viac miloval. S milosťou Boha, ktorý odpúšťa všetko a odpúšťa stále, je možné navrátiť sa k poctivému životu. Žiadajú vás o to aj slzy neapolských matiek, zmiešané so slzami Márie, nebeskej Matky, uctievanej v Piedigrotte a v toľkých neapolských kostoloch. Tieto slzy nech rozpustia tvrdosť sŕdc a všetkých privedú na cestu dobra.
Dnes sa začína jar, a jar prináša nádej, čas nádeje. A dnešok je pre Neapol časom jeho vykúpenia: toto je moje želanie a moja modlitba za mesto, ktoré má v sebe toľko duchovného, kultúrneho a ľudského potenciálu, a najmä veľkú schopnosť milovať. Občianski predstavitelia, inštitúcie, rôzne spoločenské ustanovizne a občania, všetci spoločne a jednomyseľne, môžu vytvárať lepšiu budúcnosť. A budúcnosť Neapola nie je uzavrieť sa rezignovane sám do seba: nie, toto nie je vaša budúcnosť! Ale budúcnosť Neapola je s dôverou sa otvoriť svetu, doširoka otvoriť dvere nádeji. Toto mesto môže nájsť v milosrdenstve Ježiša, ktorý robí všetky veci nové, silu napredovať s nádejou, silu pre toľké ľudské životy, toľké rodiny a spoločenstvá. Už dúfať znamená odolávať zlu. Dúfať značí dívať sa na svet s pohľadom a srdcom Boha. Dúfať je staviť na Božie milosrdenstvo; staviť na milosrdenstvo Boha, ktorý je Otec, odpúšťa vždy a odpúšťa všetko.
Boh, prameň našej radosti a dôvod našej nádeje, žije v našich mestách. V Neapole žije Boh! V Neapole Boh žije. Jeho milosť a požehnanie nech podporujú vaše napredovanie vo viere, v láske a v nádeji, vaše dobré predsavzatia a plány mravného a spoločenského pozdvihnutia. Všetci spoločne sme prehlásili, že Ježiš je Pán: urobme tak nakoniec ešte raz: Ježiš je Pán! Všetci, trikrát: Ježiš je Pán! [Zhromaždení opakujú.] Nech vás Matka Božia sprevádza! / Preložila: Slovenská redakcia VR
