Bratislava 6. marca (TK KBS) Slovensko privítalo novovymenovaného sekretára Svätej stolice pre vzťahy so štátmi Mons. Paula Richarda Gallaghera. V Bratislave, kde sa zúčastňuje na stretnutí právnych poradcov európskych biskupských konferencií, je na prvej oficiálnej zahraničnej ceste v úrade sekretára. Pri tejto príležitosti s ním prinášame rozhovor. 
Ako sa cítite v novom úrade?
Som niekoľko týždňov v Ríme po desiatich rokoch vo funkcii apoštolského nuncia v rozličných svetových krajinách. Musím povedať, že ten životný rytmus je celkom iný - oveľa náročnejší, ale aj veľmi zaujímavý. Je pre mňa veľkým privilégiom, že môžem priamo spolupracovať so Svätým Otcom ako sekretár pre vzťahy so štátmi; je to zároveň veľká zodpovednosť, ktorú si uvedomujem. Zvykám si na túto novú zodpovednosť a vnímam svoje limity, ako aj limity času, ktorý je potrebný na plnenie naliehavých úloh. Som opatrný optimista v nádeji, že dokážem spraviť dobrú prácu, zároveň však nezabúdam na ťažkosti, ktoré predo mnou stoja v tomto období.
Aké sú hlavné dôvody vašej návštevy na Slovensku?
Základným dôvodom bolo pozvanie Rady Európskych biskupských konferencií. Keď som už prišiel na Slovensko, aj štátni predstavitelia prejavili záujem o vzájomné stretnutie. Tento záujem som prijal s radosťou, a tak som sa včera (vo štvrtok) večer stretol s ministrom zahraničných vecí, prítomný bol aj apoštolský nuncius na Slovensku. Tiež je to príležitosť na moje prvé stretnutie so slovenskými biskupmi. Zároveň som strávil pol dňa vo Viedni, kde som navštívil apoštolskú nunciatúru a vatikánsku misiu pri Organizácii pre Bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE). Sú to pre mňa nové kontakty. Snažím sa využiť tieto prvé mesiace v úrade, aby som nadviazal vzťahy s predstaviteľmi jednotlivých krajín na medzinárodnej úrovni.
Aká je podľa vás úloha Katolíckej cirkvi vo verejnom priestore?
Treba rozlišovať medzi Svätou stolicou a Katolíckou cirkvou. Svätá stolica je medzinárodne uznávaný subjekt, ktorý spoločenstvo štátov pozná už celé storočia - subjekt reprezentovaný Svätým Otcom a Rímskou kúriou. To je jedna vec. Potom je tu Katolícka cirkev reprezentová biskupmi na úrovni miestnych cirkví. Ako sme počuli aj dnes ráno na tomto stretnutí, nútiť Cirkev k tomu, aby zostala len sakristii, aby sa venovala len bohoslužbám, nezodpovedá dôležitej úlohe viery v živote jednotlivca, v živote občana. Viera je zdrojom, prameňom pre život človeka, skutočne veriaceho človeka. Má vplyv aj na politický život, na život občana. Aj preto má Cirkev právo na to, aby svojich veriacich robila citlivými na rozličné témy a aby - tak ako mnohí ďalší - mohla s úctou pôsobiť a pozdvihovať svoj hlas vo verejnej sfére.
Čo môže urobiť Cirkev pre situáciu na Ukrajine?
Ako veriaci, v jednote so Svätým Otcom, ako aj s biskupmi Ukrajiny, prosíme Pána za mier, za to, aby sa skončilo násilie a konflikty. Na politickej úrovni tiež môžeme a musíme podporovať všetky iniciatívy zamerané na dosiahnutie mieru a prímeria, napríklad Minskú dohodu zo septembra a z februára. Snažíme sa robiť všetko, čo je v našich silách, aby sa na tomto území obnovil mier - pri plnom rešpektovaní medzinárodného práva - v snahe znovu potvrdiť európske hodnoty, ktoré majú svoje korene aj v našej kresťanskej viere - teda hodnoty, ktoré priniesli pokoj a stabilitu nášmu kontinentu v období posledných 70 rokov.
Pripravil: TK KBS/ Martin Kramara
TK KBS vydala k správe ::AUDIO::
