Vatikán 17. februára (RV) Svätý Otec František obetoval dnešnú rannú svätú omšu v kaplnke Domu sv. Marty za koptských kresťanov pochádzajúcich z Egypta, zversky popravených islamskými fundamentalistami na území Líbye. „Obetujme túto svätú omšu za našich 21 koptských bratov, zabitých pre jediný dôvod, že sú kresťanmi.“ Týmito slovami uviedol pápež František úmysel dnešnej rannej svätej omše v Dome sv. Marty a pokračoval: „Modlime sa za nich, aby ich Pán prijal ako mučeníkov, za ich rodiny, za môjho brata Tawadrosa, ktorý veľmi trpí.“ Dodal slová žalmu: «Buď mi skalou útočišťa, opevneným hradom mojej spásy. Veď ty si moja sila a moje útočište, pre svoje meno budeš ma viesť a opatrovať» (Ž 31,3-4).
Homíliu Svätého Otca možno zhrnúť do základnej myšlienky, že všetci sme schopní konať dobro, ale aj ničiť to, čo vytvoril Boh. Pápež sa pristavil pri prvom čítaní (Gn 6,5-8; 7,1-5.10), ktoré rozpráva o potope sveta, a poznamenal, že človek je schopný zničiť aj bratstvo a odtiaľ pochádzajú vojny a rozdelenia. V tomto zmysle rázne odsúdil tých „podnikateľov smrti“, ktorí predávajú zbrane krajinám vo vojnovom konflikte, aby mohla vojna pokračovať. Na základe dramatickej state knihy Genezis, ktorá poukazuje na Boží hnev pre bezbožnosť človeka, konštatoval, že človek sa zdá, akoby bol silnejší než Boh, keď je schopný zničiť všetko dobré, čo Boh urobil. Pokračujúc Svätý Otec uviedol ďalšie príklady z prvých kapitol Svätého písma, v ktorých sa prejavuje ničomnosť človeka, keď sa zlo zahniezdi v jeho srdci, ako napr. Sodomu a Gomoru či Babylonskú vežu.
„Niekto povie: ‚Ale otče, nebuďte taký negatívny!‘ - Avšak toto je pravda, sme schopní zničiť aj bratstvo. Kain a Ábel sú na prvých stránkach Biblie. Zničenie bratstva. To je začiatok vojny, nie? Žiarlivosť, závisť, chamtivosť po moci, mať väčšiu moc. Áno, znie to negatívne, ale je to realita. Vezmite si noviny – akékoľvek, ľavicové, zo stredu, pravicové, akékoľvek – a uvidíte, že viac ako 90% správ sú správy o ničení. Viac ako 90%. Toto vidíme každý deň.“
„Čo sa to deje v ľudskom srdci?“ – spýtal sa pápež a pripomenul Ježišove slová, že všetky zlá vychádzajú z ľudského srdca. Naše „slabé srdce je zranené,“ pokračoval. Vždy je tam túžba po autonómii: „Robím to, čo sám chcem, a ak niečo chcem, tak to aj urobím! A keď si takto zmyslím urobiť vojnu, urobím ju!
„Ale prečo sme takíto? Pretože máme túto schopnosť ničenia, v tomto je problém. Ďalej vo vojnách, v obchode so zbraňami ... ‚Ale my sme podnikatelia!‘ Áno, ale s čím? So smrťou? A sú krajiny, ktoré predávajú zbrane tomu, kto je vo vojne s tamtým, predávajú, aby takto vojna pokračovala. Schopnosť ničenia. A toto nepochádza od suseda, ale z nás! ‚Všetko zmýšľanie ich srdca bolo ustavične naklonené k zlu‘. Máme tento zárodok vo svojom vnútri, sme toho schopní. Ale máme aj Ducha Svätého, ktorý nás zachraňuje! Musíme teda robiť výber, už v malých veciach.“
Pápež potom varoval pred klebetením, ohováraním suseda: „Aj vo farnosti, v združení“, ak je tam žiarlivosť a závisť, a možno sa chodí aj za farárom ohovárať, toto je zlo, to je tá schopnosť ničiť, ktorú máme všetci. A nad týmto sme na prahu Pôstu Cirkvou pozývaní premýšľať.
V ďalšej časti homílie sa pápež František zameral na dnešné evanjelium (Mk 8,14-21), kde Ježiš karhá svojich učeníkov, ktorí sa hádajú medzi sebou, pretože zabudli vziať chlieb. Pán im hovorí, aby boli na pozore, aby sa chránili kvasu farizejov, kvasu Herodesa. Jednoducho im dáva príklad dvoch ľudí: Herodesa, ktorý je zlý, vrah, a pokrytcov farizejov. Potom im Ježiš pripomína situáciu rozmnoženia chlebov a vyzýva ich, aby pamätali na Boha, ktorý to všetko urobil pre nás, pre všetkých. „Ale oni nerozumeli, pretože ich srdce bolo stvrdnuté pre túto vášeň, pre túto zlobu hádať sa medzi sebou, a vedieť, kto je vinný za to, že zabudli na chlieb.“
Svätý Otec pokračoval opakovaným nabádaním, že musíme brať vážne Pánovo posolstvo, pretože „to nie je nič čudácke, to nie je reč nejakého Marťana“. „Človek je schopný urobiť veľa dobrého“, povedal pápež František a ako príklad uviedol Matku Terezu, „ženu našej doby“. Každý z nás „je schopný urobiť veľa dobrého, ale všetci sme schopní aj ničiť; ničiť vo veľkom i v malom, v samotnej rodine“; kaziť deti, nedovoliac im rásť v slobode, „nepomáhajúc im, aby rozvíjali v dobrom, odpisovať ich“. Tohto sme schopní. A preto je nutné neustále rozjímať, modliť sa, vzájomne sa deliť s názormi, aby sme neprepadli tomuto zlu, ktoré všetko ničí:
„A silu na to máme, Ježiš nám to pripomína, spomeňte si. I dnes nám hovorí: Pamätajte na mňa, že som za vás vylial svoju krv; spomeňte si, že som vás zachránil, všetkých som vás spasil. Pamätajte, že mám silu, aby som vás sprevádzal cestou života; nie cestou neprávosti, ale cestou dobra, preukazovania dobra druhým, nie cestou skazy, ale cestou budovania: budovania rodiny, budovania mesta, budovania kultúry, budovania vlasti, stále viac.“
Dnešnú homíliu Svätý Otec ukončil povzbudením k modlitbe: „Dnes, pred začiatkom Pôstneho obdobia, si od Pána vyprosujme túto milosť, aby sme si s jeho pomocou stále volili správnu cestu a nenechali sa oklamať zvodmi, ktoré by nás priviedli na pomýlenú cestu.“
