Rím 30. januára (RV) "Kultúra stretávania, ktorú pápež František odporúča v Evangelii gaudium, je kľúčom k plodnému vzťahu medzi islamom a Západom. Moslimský svet je však povolaný ku kultúrnej revolúcii, aby sa zmieril s modernitou a rázne odmietol hlasy fanatizmu a násilia," vyhlásil pre denník Avvenire (28. 1. 2015) o. Samir Khalil Samir. Egyptský jezuita je uznávaným islamológom a vyučujúcim na Pápežskom inštitúte orientálnych štúdií. V rozhovore pre denník talianskych biskupov poukazuje na hlavný problém dnešného moslimského sveta - teda neschopnosť skĺbiť vieru s modernosťou. Pri čítaní Koránu je nutné používať rozum a dať priestor interpretácii, exegéze a kritickému duchu, ako to storočia robila Katolícka cirkev, vysvetľuje. "V islame ale prevažuje mechanický prístup, ktorý verše z koránu, písané v siedmom storočí, ponúka ako recept na súčasné otázky. V tomto zmysle sa ospravedlňuje násilie, ktoré sa v Mohamedovej dobe široko praktizovalo, ako dokazuje islamská expanczia v prvých desaťročiach po jeho vystúpení. Násilie, ktoré sa dnes takto zdôvodňuje a dokonca oslavuje, však bolo výrazom vtedajšej dobovej mentality." Podľa o. Samira je teda základnou otázkou nový prístup ku Koránu a tradícii. Osvietenských mysliteľov je v islamskom svete príliš málo, sú izolovaní, často kritizovaní a neovplyvňujú masy. Svedomie moslimských veriacich tu zásadne formuje mešita, nie sociálne siete, ako sa to javí z našich informačných prostriedkov. Úplna väčšina považuje za záväzne to, čo počuje v piatkovom kázaní. Khutba má oveľa väčšiu váhu než homília katolíckeho farára. Veriaci vo svojej častej nevedomosti - pripomeňme 40-percentný egyptský analfabetizmus - plne dôverujú imámovej interpretácii, ktorá bohužiaľ môže byť fundamentalistická a volať po násilí v mene Božom," podotýka jezuitský islamológ.
O. Samir však zaznamenal snahu o moderný výklad Koránu z úst egyptského prezidenta. Al-Sissi vystúpil na univerzite Al-Azhar, ktorá je na svetovej úrovni hlavným centrom sunnitského myslenia a ročne formuje tisíce imámov. Vyzýval k priamemu úsiliu zastaviť zlé interpretáce islamu, ktoré podnecujú k násiliu a k uzavretosti voči iným komunitám. Egyptský prezident si zároveň položil otázku, ako je možné, že zvyšok sveta vníma islam ako "zdroj strachu, nebezpečenstva, smrti a skazy". A ďalej: ako si niekto z moslimov môže myslieť, že dosiahne bezpečného cieľa iba odstránením ďalších siedmich miliárd obyvateľov? Iste bude dlho trvať, než sa podobné slova stanú obecnou mienkou," myslí si o. Samir, stojí však na začiatku islamskej kultúrnej revolúcie.
Záverečné úvahy venuje egyptský jezuita účasti európskych moslimov na islamskom fundamentalizme. Väčšina z nich sa s takouto tendenciou nestotožňuje, uvádza Samir. Extrémizmus priťahuje z dvoch dôvodov: prvým sú chabé ideály Západu, na ktorý sa pozerá ako na dekadentnú spoločnosť bez rýdzieho náboženskeho cítenia. Druhým je kúzlo jasných príkazov, efektných hesiel, prísľubov (v skutočnosti neexistujúceho) raja a vidina osobnej i kolektívnej obnovy. "Keď nasľubujete lacný prísľub na oslabený rozum, skĺzne sa do fundamentalizmu veľmi ľahko," dodáva jezuita. Je teda medzináboženský dialóg utópiou či výsadou intelektuálnych kruhov? Nie, odpovedá o. Samir. Východiskom je spoločné ľudstvo, ktoré nás utvára. Sme predovšetkým ľudia a v každodennom živote existuje veľa príležitostí, kedy kresťania a moslimovia zakúšajú, že je možné žiť spoločne. "Začiatkom dialógu je stretnutie. Z neho sa rodí primárne poznanie druhého," zdôraznil nedávno pápež František (pri audiencii pre Pápežský inštitút arabistiky a islamológie, 24. 1. 2015). Je to závratná výzva, ale zároveň jediná možná cesta. Kto navrhnuje čelný stret, nahráva katom Islamského štátu, uzatvára o. Samir.
