Vatikán 26. januára (RV) Sú to predovšetkým ženy, ktoré odovzdávajú vieru. Povedal dnes pápež František v rannej homílii z Domu svätej Marty. V deň, keď si Cirkev pripomína svätých biskupov Timoteja a Títa, Svätý Otec vychádzal z čítania z Druhého listu sv. Pavla Timotejovi (1,1-8).Pavol pripomína Timotejovi odkiaľ pochádza jeho úprimná viera: prijal ju od Ducha Svätého „prostredníctvom mamy a starej mamy“. Ako povedal Svätý Otec, „sú to práve mamy a staré mamy“, ktoré odovzdávajú vieru. Vzápätí však dodal: „Jedna vec je odovzdávať vieru a druhá vec je učiť viere. Viera je darom. Viera sa nedá naštudovať. Dajú sa študovať veci týkajúce sa viery, aby sme ju lepšie chápali, to áno, no nikdy nedôjdeš k viere štúdiom. Viera je darom Ducha Svätého. Je darom, ktorý prevyšuje všetky prípravy“. A je darom, ktorý prichádza skrze „dobrú prácu mám, starých mám, peknú prácu týchto žien“ v rodine, „môže to byť aj pomocníčka v domácnosti, či teta“, ktoré odovzdávajú vieru:
„Prichádza mi na um, prečo sú to však z princípu ženy, ktoré odovzdávajú vieru? Jednoducho preto, lebo tá, ktorá nám priniesla Ježiša, je žena. Je to cesta, ktorú si zvolil Ježiš. On sám chcel mať matku. Aj dar viery teda prechádza cez ženy, tak, ako Ježiš cez Máriu.“
„Musíme však pouvažovať nad tým, či sú si dnes ženy vedomé tejto povinnosti odovzdávať vieru“, zdôraznil pápež František. Pavol tiež pozýva Timoteja k tomu, aby opatroval vieru - tento depozit, vyhýbajúc sa „prázdnym pohanským rečiam, prázdnym svetským rečiam“. „My všetci sme prijali dar viery. Musíme ju chrániť, aby aspoň nezoslabla, aby aj naďalej bola silná skrze moc Ducha Svätého, ktorý nám ju daroval“, povedal Svätý Otec. A viera sa chráni oživovaním tohto Božieho daru:
„Ak sa každý deň nestaráme o tento dar, ak sa nesnažíme oživovať tento Boží dar – vieru, ona slabne, ochabuje a skončí tak, že sa stane kultúrou: ‚Áno, áno, som kresťanom...‛, bude iba kultúrou. Alebo len poznaním, znalosťou: ‚Áno, dobre viem všetko o viere, dobre poznám katechizmus‛. No ako žiješ tvoju vieru? Tu vidíme dôležitosť každodenného oživovania tohto daru, jeho udržovania pri živote.“
Svätý Pavol hovorí, že tejto živej viere oponujú dve veci: „duch bojazlivosti a hanba“:
„Boh nám nedal ducha bojazlivosti. Duch bojazlivosti ide proti daru viery, nedovolí, aby rástla, aby napredovala, aby bola veľkou. A hanba je tým hriechom: ‚Áno, mám vieru, no ukrývam ju, aby ju nebolo veľmi vidieť...‛ Trošku sem, trocha tam: ako hovorili naši predkovia, je vierou prchavou ako rosa, je taká. Lebo sa hanbím žiť ju naplno. To nie, toto nie je viera: ani bojazlivosť, ani hanba. Čím teda je? Je duchom sily, lásky k blížnemu a rozvážnosti. Toto je viera.“
Ako vysvetlil pápež František, duch rozvážnosti znamená „vedieť, že nemôžeme robiť všetko, čo chceme“. Znamená to hľadať „cesty, spôsoby“, aby sme mohli napredovať vo viere, no s rozvážnosťou.
„Prosme si od Pána milosť mať úprimnú vieru, vieru, s ktorou sa neobchoduje podľa prichádzajúcich príležitostí. Vieru, ktorú sa každý deň snažím oživovať, či aspoň prosím Ducha Svätého, aby ju oživil a aby tak priniesla veľké ovocie“, povedal na záver svojej homílie Svätý Otec.
