Vatikán 25. januára (RV) "Cirkev v Ázii" - je názov príhovoru, ktorý spracoval slovenský kardinál Jozef Tomko pre Slovenskú redakciu Vatikánskeho rozhlasu. Príhovor emeritného prefekta Kongregácie pre evanjelizáciu národov prinášame v plnom znení. *
Pápež František vykonal od 12. do 19. januára ďalšiu cestu do Ázie. Predtým v máji roku 2014 si spravil dvojdňovú púť do Svätej zeme. V polovici augusta sa pápež vybral na päť dní ďaleký východ, do Južnej Kórey, kde sa konal Ázijský deň mládeže. Na konci novembra spravil krátku návštevu u ekumenického patriarchu v tureckom Carihrade. Terajšia cesta na začiatku roka 2015 ho viedla ho na dva dni do Srí Lanky a na tri dni na Filipíny. Pápež teda venuje zvýšenú pozornosť Ázii. Jednak pre osobitný kontext, ako aj pre rôznorodú situáciu Cirkvi v týchto krajinách.
Ázia je najväčší svetadiel tak rozlohou ako aj počtom obyvateľov. Na svete žije vyše sedem miliárd ľudí a ich počet ešte vzrastá. Z toho na Áziu pripadá najväčšia časť ľudstva, to je zaokrúhlene 4 miliardy 300 miliónov, čiže štyrikrát toľko ako v Afrike a takmer šesťkrát viac ako v Európe.
Náboženský obraz sveta je tiež veľmi pestrý. Približne jedna tretina ľudstva vyznáva kresťanskú vieru, z toho je 17,5% katolíkov. Mohamedánov je asi o jedno percento viac, hinduistov je okolo 14%, budhistov 8 až 9%, židov asi 13 miliónov. K tomu treba spomenúť iné malé náboženstvá ako aj ateistov, lebo niektorí majú svoj názor, ktorý sa často podobá viere. Tieto čísla sú pre kresťanov veľkou výzvou.
V tomto svete aj dnes zaznieva dva tisíc ročná výzva Ježiša z Nazaretu: „Choďte, učte všetky národy, naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal...“ (Mt 28,19-20). Je to obrovská úloha, lebo má za cieľ ohlasovať evanjelium všetkým národom, ale aj všetkým generáciám, ktoré sa neustále vymieňajú. Každý veriaci kresťan je zodpovedný za evanjelizáciu a za misie, ale hlavnú a priamu misijnú činnosť prevádzajú vedúci Cirkvi a misionári z povolania. Sú to kňazi, rehoľníci a rehoľníčky, ale aj lekári, ošetrovatelia, technici, učitelia a iní muži a ženy. Hlavné misijné prostriedky sú: hlásanie evanjelia, medzináboženský dialóg, školská, zdravotná, charitná a sociálna činnosť a podobne.
Kresťanská viera sa v priebehu dejín postupne rozšírila do všetkých svetadielov. Katolícka Cirkev rozvíja aj dnes vieru prostredníctvom misijnej činnosti. Európa bola v stredoveku celá kresťanská, poškodila si však na jednote najprv rozkolom s východnými pravoslávnymi cirkvami a potom vznikom reformovaných kresťanských skupín. Po objavení amerického kontinentu sa veľmi rozšírila najmä katolícka viera (dnes okolo 87% v Južnej a 24% v Severnej Amerike). V minulom storočí dosiahla vyše 15% v Afrike (spolu s inými kresťanmi asi 30%).
Aká je náboženská situácia v Ázii? Všetky veľké náboženstva vznikli v Ázii, dokonca aj samé kresťanstvo, lebo Ježiš sa narodil v západnej časti Ázie. Islam sa zrodil v arabskej oblasti, rozšíril sa po celej južnej Ázii a Indonézia sa stala najväčším mohamedánskym štátom. Budhizmus a hinduizmus prevládajú v indickej oblasti. Vo východnej Ázii panuje čínsky konfucionizmus a japonský šintoizmus. Na Sibíri zasahuje z Ruska pravoslávna Cirkev, mongolské kmene majú tiež svoje náboženstvo. Najviac katolíkov sa nachádza na Filipínach, kde utvárajú 82% zo sto miliónového obyvateľstva. K nim sa druží päť a pol milióna katolíkov (10% obyvateľstva) v Južnej Kórei. V Srí Lanke je katolíkov jeden a pol milióna, to je iba 7% uprostred 21 miliónov obyvateľov, ostatní sú budhisti (70%), hinduisti (13%) a mohamedáni (10%). Celkový počet katolíkov v Ázii je, podľa Štatistickej ročenky Svätej stolice z roku 2011, 132 miliónov, čiže 3,2% všetkých obyvateľov tohto svetadiela. Dnes je ten počet zaiste vyšší, ale dostatočne ukazuje reálnu náboženskú situáciu.
Náboženský obraz Ázie je teda veľmi pestrý. Ak vynecháme Filipíny, dá sa povedať, že celý tento najväčší svetadiel tvorí veľmi otvorené misijné územie, ktoré čaká na ohlasovanie evanjelia. Táto cesta pápeža Františka do Ázie sa odohrala vo veľmi krátkom odstupe od predošlej, ktorú Svätý Otec vykonal v auguste roku 2014 do Južnej Kórey. Je znakom, že pápež František berie vážne slová svojho predchodcu Jána Pavla II., že po storočí rozvoja Cirkvi v Afrike má prísť v prítomnom storočí zvýšené misijné úsilie v Ázii.
V Južnej Kórei prehovoril minulého leta k všetkým ázijským biskupom a zacitoval im slová Jána Pavla II.: „Dialóg je podstatná zložka misie Cirkvi v Ázii“. František potom spresnil, o aký dialóg ide. Uprostred toľkých kultúr má Cirkev byť tvorivá a ohybná vo svojom svedectve evanjeliu, ale vždy pevne zakotvená v Kristovi. Teda otvorený dialóg so všetkými, ale aj vernosť vlastnej identite. Ďalší dôležitý odkaz pápeža Františka kórejským kresťanom sa dá zhrnúť do jeho upozornenia, aby Cirkev nepodľahla pokušeniu bohatstva a blahobytu: žiť spolu s chudobnými, nikdy nevylúčiť chudobných, lebo aj oni majú svoje miesto v Cirkvi. Dialóg a chudobní. Tieto dve výzvy ocení každý, kto pozná situáciu v Ázii a jej pokušenia, najmä v niektorých krajinách.
Na ostrove Srí Lanka sa pápež František najprv stretol v hlavnom meste Colombe s dvadsiatimi biskupmi, ktorých viedol kardinál Ranjith. Potom prijal asi tisíc príslušníkov a vedúcich iných náboženstiev a vyznaní. Hlavnou udalosťou bola koncelebrovaná omša s obrovskou účasťou na pobreží mora, kde pred dvadsiatimi rokmi Ján Pavol II. vyhlásil za blahoslaveného indického kňaza, tajného misionára Jozefa Vaza. Bol som tam prítomný. Pápež František vyhlásil teraz Vaza za svätého. Ten pochádzal z indického mesta Goa a potajomky šíril katolícku vieru koncom sedemnásteho storočia na ostrove Ceylon (ako sa vtedy menoval), odkiaľ holandskí kalvínski kolonizátori vyhnali katolíckych kňazov. V homílii pápež František zdôraznil poslanie a prácu Cirkvi za mier medzi rôznymi náboženskými a etnickými skupinami, a vyslovil požiadavku náboženskej slobody. Potom odletel na sever, do mariánskeho pútnického mesta Madhu, aby sa poďakoval za mier, ktorým sa len pred niekoľkými rokmi skončila tridsaťročná občianska vojna.
Na Filipíny prišiel pápež po viac ako šesťhodinovom lete dňa 15. januára 2015. Tu ho privítali miliónové zástupy – v Manile ich bolo 7 miliónov –, medzi ktorými strávil tri plné dni. Katolíci tu tvoria 82% z takmer sto miliónov obyvateľov, diecéz je 86, biskupov 131, kňazov 9.268, rehoľných sestier 12.421, katolíckych škôl vyše 3.500 s 1 miliónom 761 tisícmi študentov. Už z tých niekoľkých údajov vidieť, že katolícka Cirkev je tu najsilnejšia aj vzhľadom na celú Áziu. Pápež František jej pripomenul, že Ježiš nás posiela „evanjelizovať chudobných“. Tých je v Ázii dosť.
Táto ázijská cesta by sa dala zhrnúť do troch výziev: dialóg, mier, chudobní.
