Vatikán 24. januára (RV) Pápež František prijal v piatok členov Tribunálu Rímskej roty pri príležitosti otvorenia súdneho roka. Svätý Otec v príhovore zdôraznil, že pri posudzovaní platnosti manželského súhlasu musí sudca vziať do úvahy kontext hodnôt a viery, v ktorom vznikal ich úmysel vstúpiť do manželstva.„Kríza hodnôt v spoločnosti nie je novým javom“ – povedal pápež František odvolajúc sa na bl. Pavla VI., ktorý pred štyridsiatimi rokmi, práve v príhovore Rímskej rote, vymenúva „ochorenia moderného človeka, raneného systematickým relativizmom“. Svätý Otec poukázal na „utrpenie mnohých rodín, ktoré sa rozpadajú, zanechávajúc za sebou trosky citových vzťahov, plánov, spoločných očakávaní“. Ako povedal, sudca je povolaný urobiť súdnu analýzu platnosti manželstva, aby zistil, či pôvodnou príčinou bol nedostatok dobrej vôle, alebo vážny deficit v chápaní samotného manželstva, determinujúci vôľu. Kríza manželstva je v skutočnosti často zapríčinená krízou poznania, ktoré nie je osvietené vierou:
„Pastoračná skúsenosť nás učí, že dnes je veľký počet veriacich v situácii iregularity, na ktorej vývoj mala silný vplyv rozšírená svetská mentalita. Existuje v skutočnosti akýsi druh duchovnej svetskosti, ktorá sa «môže skrývať v pozadí zdanlivej nábožnosti, ba dokonca aj lásky k Cirkvi» (Evangelii gaudium, 93) a ktorá privádza k hľadaniu nie Pánovej slávy, ale osobného blahobytu. Jedným z plodov tohto prístupu je «viera uzatvorená do subjektivizmu, v ktorom človeka zaujíma len určitá skúsenosť alebo určitý rad úvah a poznatkov, ktoré vraj dokážu priniesť útechu a svetlo, ale daný človek v konečnom dôsledku zostáva zatvorený v imanencii svojho vlastného rozumu a citov.» (tamtiež 94). Je zrejmé, že u toho, kto sa podvoľuje k tomuto postoju, je viera ochudobnená o svoju orientujúcu a normatívnu hodnotu, a prenecháva tak otvorený priestor kompromisom s vlastným sebectvom a s tlakmi bežnej mentality, ktorá sa stala dominantnou prostredníctvom masmédií.
Preto sudca pri zvažovaní platnosti súhlasu musí vziať do úvahy kontext hodnôt a viery alebo ich nedostatok či absenciu, v ktorom sa formoval úmysel vstupu do manželstva. V skutočnosti neznalosť obsahov viery by mohol viesť k tomu, čo sa v Kódexe kánonického práva nazýva omylom determinujúcim vôľu“ (pozri kán. 1099). Táto možnosť nie je viac považovaná za výnimočnú, ako tomu bolo v minulosti, práve vzhľadom na častú prevahu svetského uvažovania o
učení Cirkvi. Taký omyl neohrozuje iba stabilitu manželstva, jeho výlučnosť a plodnosť, ale aj zameranosť manželstva na dobro druhého, manželskú lásku ako «vitálny princíp» súhlasu, vzájomné darovanie sa pre vytvorenie celoživotného zväzku. «Dnes je tendencia hľadieť na manželstvo len ako na formu citového uspokojenia, ktorú možno zadefinovať akýmkoľvek spôsobom a potom meniť podľa názoru kohokoľvek» (Evangelii gaudium, 66), čo snúbencov tlačí k uvažovaniu s takými výhradami ohľadom samotnej trvalosti zväzku alebo jeho výlučnosti, že tieto sa pominú vo chvíli, keď milovaná osoba už nebude viac nachádzať svoje očakávané citové naplnenie.
Chcel by som vás preto povzbudiť k zvýšenému a oduševnenému nasadeniu vo vašej službe, ktorej prislúcha chrániť jednotu súdnictva v Cirkvi. Koľko pastoračnej práce pre dobro mnohých párov a mnohých detí, ktoré sú často obeťami týchto zvratov! Aj tu je potreba pastoračnej konverzie cirkevných štruktúr (porov. Evangelii gaudium, 27), aby sme ponúkali službu spravodlivosti (opus iustitiae) tým, ktorí sa obracajú na Cirkev, aby vniesla svetlo do ich manželskej situácie.
Toto je vaše náročné poslanie, ako aj všetkých diecéznych sudcov: nezatvárať spásu ľudí do zúženého priestoru juridizmu (giuridicismo). Funkcia práva je zameraná na spásu duší (salus animarum), za predpokladu, že vyhýbajúc sa sofizmom, vzdialeným od živého tela ľudí v ťažkostiach, pomôže zistiť pravdu ohľadom momentu súhlasu, či bol vo vernosti Kristovi, alebo vo falošnej svetskej mentalite. V tejto súvislosti sa blahoslavený Pavol VI. vyslovil takto: «Ak je Cirkev zámerom Božím – Ecclesia de Trinitate – jej inštitúcie, hoci sú zdokonaliteľné, musia byť ustanovené za účelom sprostredkovať Božiu milosť a slúžiť, podľa darov a poslania každého, pre dobro veriacich, základný cieľ Cirkvi. Takýto sociálny cieľ, spása duší, salus animarum, zostáva najvyšším cieľom inštitúcií, práva, zákonov» (Príhovor účastníkom II. medzinárodného kongresu kánonického práva, 17. septembra 1973).“
Svätý Otec ďalej pripomenul užitočnosť predpisu inštrukcie Dignitas connubii o pri tom, že „pri každom cirkevnom tribunále je nevyhnutná prítomnosť osôb, kompetentných poskytnúť fundovanú radu ohľadom možnosti začatia kauzy manželskej nulity, pričom sa rovnako požaduje prítomnosť stabilných činiteľov, honorovaných samotným tribunálom, ktorí konajú službu advokátov. Keď vyslovujem prianie, aby v každom tribunáli boli prítomné tieto osoby, na umožnenie reálneho prístupu všetkých veriacich k cirkevnej justícii, s potešením zdôrazňujem, že relevantný počet káuz u Rímskej roty je zdarma, v prospech stránok, ktoré si z dôvodu ťažkých ekonomických pomerov v ktorých sa nachádzajú, nedokážu obstarať advokáta.“
Na záver pápež František dodal spontánne ešte poznámku: „A to je bod, ktorý chcem zdôrazniť: sviatosti sú zadarmo. Sviatosti nám dávajú milosť. A manželský proces sa týka sviatosti manželstva. Ako by som si prial, aby všetky procesy boli bezplatné!“
