Bratislava 1. januára (TK KBS) V Katedrále sv. Martina v Bratislave sa na Slávnosť Bohorodičky Panny Márie konala slávnostná svätá omša. Prinášame vám homíliu bratislavského arcibiskupa metropolitu Mons. Stanislava Zvolenského v plnom znení.Milí bratia a sestry,
dnešné evanjelium je pokračovaním opisu narodenia Pána Ježiša. Pri Ježišových jasliach vidíme znova pastierov. (porov. Lk 2,16-17)
Prišli, lebo dostali pozvanie od anjelov ako podnet z neba, aby išli do Betlehema. A tam našli Máriu, Jozefa a dieťa, ktoré bolo uložené v jasliach. Musíme si všimnúť okolnosť, že pastieri neobjavili v konečnom dôsledku nič mimoriadne. Vidia iba dieťa s jeho matkou Máriou a s Jozefom, ktorého pokladajú za otca. Ale práve v tejto situácii, pri pohľade na zraniteľné dieťa a na jeho milujúcich ochrancov, na matku a otca, v stave ľudskej zraniteľnosti, v stave odkázanosti na pomoc a ochranu, spoznávajú Spasiteľa. Neboli pre nich nevyhnutné mimoriadne znaky, nezažili tam nové zázraky. Uvedomili si to podstatné. Uvedomili si, že sú pri prameni Života. V spoločenskom poriadku nemajú vysoké postavenie, ba sú skôr na okraji, ale predstavujú ľudí, ktorí až akoby inštinktívne spoznávajú v dieťati z Betlehema Boží príchod a Božiu blízkosť.
V našich betlehemoch sú pastieri zvyčajne zobrazení tak, ako kľačia pred Ježišom. V evanjeliu sa nehovorí o tom, že kľačia. Nevenuje sa natoľko pozornosť telesnému postoju pastierov, nepokladá to za také dôležité, ale zdôrazňuje sa ich vnútorný stav, ktorý sa prejavil navonok. Pastieri jednoducho pozorovali dieťa v jasliach, sú prekvapení a naplnení dojatím, pozorujú dieťa a v srdci prijímajú túto skutočnosť, ako Boží dar, ako udalosť, ktorú Boh urobil kvôli nim. Rozprávajú o tom ostatným ľuďom, prejavujú veľkú radosť a prekvapujú tých, ktorým rozpravájú o svojej skúsenosti (porov. Lk 2,18).
Evanjelista Lukáš opisuje opakovane prekvapenie a nezadržateľnú radosť osôb, ktorí si uvedomili, že Boh ich zapojil do svojho plánu. Alžbeta, matka Jána Krstiteľa, keď sa dozvedela, že je v požehnanom stave, opakovala všetkým: Pozrite, toto urobil pre mňa Pán (Lk 1,25), Simeon a prorokyňa Anna obdivujú Boha, že im doprial vidieť záchranu, ktorú Boh pripravil pre všetky národy (Lk 2,30.38), aj Mária a Jozef sú plní obdivu a prekvapenia (Lk 2,33.48).
Všetci títo ako keby mali oči a srdce dieťaťa, ktoré pozoruje každý pohyb svojho otca, obdivuje každý jeho skutok a teší sa, je plné radosti, lebo vo všetkom, čo otec robí, cíti jeho lásku.
A jedného dňa aj sám Ježiš povie, že: „Kto neprijme Božie kráľovstvo ako dieťa, nevojde doň.“ (porov. Mk 10,14-15)
Pastieri sa na prvom mieste nezaoberajú etickými záležitosťami: nepýtajú sa, čo majú robiť, aké zmeny urobiť vo svojom mravnom živote, ktorý nebol vždy vzorný, ktorých hriechov sa musia snažiť vyvarovať. Pastieri sa zastavili, pozorovali a radovali sa z toho, čo Boh pre nich urobil. Následne, až potom, keď si cítili milovaní, boli schopní počúvať rady a pravidlá nového života, ktoré im ponúka Otec.
V druhej časti dnešného evanjelia sme počuli: „Ale Mária zachovávala všetky tieto slová vo svojom srdci a premýšľala o nich.” (doslova: dávala ich do súvisu).
Tu nejde o to, že Mária si všetko, čo sa dialo, „držala v pamäti“, aby nezabudla na žiadnu jednotlivosť. Evanjelista chce zdôrazniť, že Mária dávala udalosti do súvisu, spájala ich medzi sebou a vedela vyrozumieť ich zmysel, objavila spájajúcu niť medzi udalosťami, pozorovala uskutočňovanie sa Božieho plánu. Mária bola v tom čase dievča na prahu dospelosti, ale nebola povrchná, vnímala každú udalosť pozornými očami, rozmýšľala,aby sa nenechala ovplyvňovať rozličnými ideami a ľudskými názormi, aby mohla byť vnímavá a pripravená ísť svoju životnú cestu pozorná voči Božiemu pôsobeniu.
Evanjelista Lukáš predstavuje Božiu matku Máriu ako našu ľudskú sestru, ktorá kráčala životom a jej životná cesta bola zároveň cestou viery. Mária nerozumela hneď úplne všetkým udalostiam, čo sa diali, ale pozorovala, počúvala, rozmýšľala, zvažovala a až po Veľkej noci Ježišovho zmŕtvychvstania, uvidela jasne zmysel všetkého a pochopila všetko, čo sa stalo predtým.
Máme pred sebou pastierov a Máriu. Prinášajú dobré a povzbudivé posolstvo pre každého z nás.
Každý z nás je pozvaný, aby obnovil v sebe a posilnil vedomie nenahraditeľnej hodnoty vlastného života. Každý z nás bez rozdielu, či je bohatý alebo chudobný, či zdravý alebo chorí, či je mladý alebo starší je pozvaný, aby vo svojom srdci sa sklonil k tajomstvu svojho vlastného jestovania ako veľkého životného daru.
Radosť pastierov v evanjeliu vyplývala z vedomia, že Boh s nimi počíta, že aj kvôli nim prišiel. A to platí aj pre nás. Boh počíta s každým z nás. Kvôli každému z nás prišiel. A to je dôvod, prečo môžeme milovať svoj život a môžeme milovať životy ostatných ľudí. Boh počíta so životom každého z nás, nikto nie je vylúčený.
Na tom stojí naše jestvovanie a naša budúcnosť, na tom stojí aj dobrý nový rok 2015, že obnovíme v sebe radosť a lásku k životu vo vlastnom spôsobe jestovania a aj v životoch ostaných.
Mať rád svoj život a život ostatných ľudí znamená mať rád život spoločnosti, život svojej vlasti, znamená to aj podieľať sa na živote spoločnosti. Keď hovoríme, že dnešný deň je správny, aby sme obnovili úctu k vlastnému životnému poslaniu a k životnému poslaniu ostatných ľudí, potom si uvedomujeme, aké je cenné, vzácne a nenahraditeľný aj každý životný postoj, ktorý prejavujeme v našej spoločnosti.
Spoločnosť nestojí nad jednotlivcom, spoločnosť slúži jednotlivému človeku. Iste sa to niekedy uskutočňuje nedokonalým spôsobom, ale v tom spočíva naša životná výzva, aby sme prispeli k rozvoju spoločnosti tak, aby lepšie slúžila jednotlivcovi.
Naša radosť a láska k nášmu životnému poslaniu vyplýva aj zo skutočnosti, ktorá je opísaná na príklade Božej matky Márie, ktorá vo svojom srdci premýšľala na všetkými udalosťami, zvažovala ich a spoznávala súvis Božieho plánu.
Pripomeňme si, že Mária pozorovala pastierov, zvažovala ich slová, vnímala ich radosť, dávala do súvisu tieto skutočnosti, spoznávala takto Boží plán.
Aj pre nás všetkých je veľmi dôležité, aby sme pozorovali ľudí, ktorí nemajú veľa finančných prostriedkov, ktorí sa možno celkom chudobní. Je doslova nevyhnutné, aby sme na nich obrátili svoju pozornosť, ak chceme poznať skutočné súvislosti nášho jestovania. Oni sa pre svoje obmedzené prostriedky nevyhnutne musia sústrediť na to podstatné, čo je v živote, na to čo je skutočne prameňom života a budúcnosti. Môžeme pozorovať týchto ľudí vo všetkých krajinách sveta, ale môžeme ich pozorovať a vypočuť predovšetkým u nás doma. A je isté, že zistíme, že ich radosť zo života pramení z pozorovania, obdivu a vrúcnej ochrany toho najzákladnejšieho, čo majú: dieťaťa, matky a otca.
Život počíta s každým z nás. Boh počíta s každým z nás, kvôli tomu prišiel v Ježišovi Kristovi. Amen.
