Vatikán 22. decembra (RV) Evanjelizácia, ekumenizmus a diplomacia sa uskutočňujú aj prostredníctvom kultúry – obzvlášť kultúry spojenej s knihou. Je o tom čoraz viac presvedčený Mons. Jean-Louis Bruguès, knihovník Svätej rímskej cirkvi a archivista Tajného vatikánskeho archívu. Vatikánska knižnica aj jeho prostredníctvom uzavrela dohody a zmluvy o spolupráci s početnými štátnymi knižnicami, medzi ktorými figuruje aj Čína a Kuba. Posledným v chronologickom poradí bol podpísaný protokol so Srbskou národnou knižnicou, ktorý umožňuje výmenu publikácií, ako aj poznatkov z oblasti budovania zbierok, digitalizácie, spracovania a ochrany knižných materiálov. Ide o historickú príležitosť aj pre vzťahy medzi srbskou vládou a Svätou stolicou a zároveň aj medzi Pravoslávnou cirkvou a Katolíckou cirkvou, ktorá je v krajine menšinovou. Mons. Bruguès vysvetľuje mimoriadny význam tohto počinu:
„Prvý dôvod: treba pamätať na to, že počas vojny dal Hitler príkaz vypáliť [srbskú] Národnú knižnicu. A spáliť knižnicu je ako spáliť pamäť, vymazať pamäť. Takže celá krajina vlastne prišla o svoju pamäť! Obrátili sa na Vatikánsku knižnicu vo veci znovuzískania niektorých diel, týkajúcich sa ich histórie a ich identity, ktoré sme vlastnili. Dominantnou miestnou cirkvou je Pravoslávna cirkev, takže sme nadviazali humanisticko-politický vzťah s národnou knižnicou a ekumenický vzťah s patriarchátom. Toto bola podľa mňa veľmi pozitívna skutočnosť pre maličkú Katolícku cirkev, ktorá existuje v Srbsku: vytvorili sme vitrínu pre Katolícku cirkev, zvýšiac tak hodnovernosť a viditeľnosť tejto malej cirkvi.“
Môže knižnica zohrávať primárnu rolu v diplomatickom či ekumenickom úsilí?
„Kultúra krok za krokom zohráva v politike centrálnu rolu: nielen v medzištátnej politike, ale aj vo vnútroštátnej politike jedného národa. Pápež Benedikt XVI. svojho času vysvetlil, že nová evanjelizácia sa uskutočňuje prostredníctvom kultúry. Táto dôležitá národná knižnica požiadala našu Vatikánsku knižnicu o vzťah patronátu. Urobili sme tak v Belehrade, no aj v Bulharsku a prednedávnom aj v niektorých latinskoamerických krajinách: v Kostarike, Kube, Kolumbii a Čile. Tieto krajiny chcú z rozličných dôvodov rozvíjať kultúrnu politiku, v ktorej by národná knižnica mohla zohrávať veľmi dôležitú rolu. Tieto krajiny však nemajú tradíciu v kultúre pamäti, nemohli si vytvoriť bohaté knižnice či archívy, a tak žiadajú Vatikánsku knižnicu o patronát v tom zmysle, aby sa Vatikánska knižnica stala pre nich akousi matkou kultúry.“
Pokiaľ ide o Čínu: myslíte si, že je možné dosiahnuť v úvodzovkách normalizáciu vzťahov medzi Svätou stolicou a Čínou?
„Pokiaľ ide o Čínu alebo lepšie o celú Áziu, treba postupovať politikou malých krôčikov, po francúzsky sa tomu hovorí „des petits pas“: aktuálna čínska vláda vedela, že Vatikánska knižnica vlastní 1200 starobylých čínskych rukopisov z poslednej dynastie. Takže nás poprosili o digitalizáciu týchto rukopisov. Keď prišli za mnou, dal som im dve podmienky: prvá, že pochopiteľne zaplatia náklady spojené s digitalizáciou; a druhá, že v Pekingu zorganizujú výstavu spoločne pripravenú Svätou stolicou a komunistickou Čínou, aj napriek absencii vzájomných diplomatických vzťahov týchto dvoch krajín. Nechali ma niekoľko mesiacov bez odpovede a teraz mi povedali, že môžu zorganizovať výstavu nielen v Pekingu, ale aj v hlavných univerzitných mestách krajiny. Toto sa uskutoční v roku 2017. Podľa mňa, tieto výstavy – teraz sa konajú viaceré výstavy – by mohli tvoriť prvú malú etapu smerom k vzájomnému diplomatickému uznaniu.“
