Vatikán 19. decembra (RV) Aby bola Cirkev matkou, nie podnikateľkou. Taký je v skratke odkaz poslednej svätej omše v tomto roku, slávenej pápežom Františkom v Dome sv. Marty za účasti skupiny veriacich. Svätý Otec hovoril o vianočnej udalosti Ježišovho narodenia v zmysle „nového stvorenia“, ktorým Boh všetko obnovuje a pretvára. V homílii vyšiel z liturgických čítaní, ktoré hovoria o dvoch neplodných ženách. Kniha Sudcov (13,2-7.24-25a) rozpráva o zázračnom Samsonovom narodení a Evanjelium podľa Lukáša (1,5-25) o narodení Jána Krstiteľa. V Izraelskom národe to bolo „skoro prekliatie nemať deti“, povedal pápež a pripomenul, že v Biblii nájdeme mnoho neplodných žien, u ktorých „Pán urobí zázrak“. Cirkev poukazuje na tento symbol sterility tesne pred narodením Ježiša Krista, a to aj prostredníctvom „ženy neschopnej mať dieťa pre jej rozhodnutie zostať v panenstve“. Toto je znamením neschopnosti, neplodnosti ľudstva:
„Zo sterility je Pán schopný vzbudiť nové potomstvo, nový život. A to je posolstvo dneška. Keď je ľudstvo vyčerpané, keď nedokáže ísť ďalej, prichádza milosť, prichádza Syn. A prichádza spása. A to vyčerpané stvorenstvo prenecháva priestor novému stvoreniu ...“
„Toto ‚druhé‘ stvorenie, keď je Zem vyčerpaná, je odkazom pre dnešok“ – pokračoval Svätý Otec. My očakávame toho, ktorý je „schopný obnoviť všetky veci, robiť nové veci. Očakávame Božie novosti“. Toto sú Vianoce: „Božia novosť, ktorá tým najobdivuhodnejším spôsobom stvorenia obnoví všetky veci.“ Svätý Otec poukázal ďalej na to, že ako Manueho žena, Samsonova matka, tak aj Alžbeta budú mať deti vďaka pôsobeniu Pánovho Ducha. Aké je teda posolstvo týchto čítaní? - opýtal sa Svätý Otec. Odpoveď znie: „Otvorme sa Božiemu Duchu! My sami to nezvládneme. On je ten, kto to dokáže“:
„Toto ma tiež núti premýšľať nad našou matkou Cirkvou. Nad toľkými neplodnosťami, ktoré naša matka Cirkev má. Keď sa váhou vkladania nádeje do prikázaní, tým pelagianizmom, ktorý všetci nosíme v kostiach, stáva neplodnou. Myslí si o sebe, že je schopná porodiť... Nie, nemôže! Cirkev je matkou a stáva sa matkou iba vtedy, keď sa otvorí Božej novosti, moci Ducha. Keď si sama v sebe povie: ‚Robím všetko, ale som v koncoch, nedokážem už ísť ďalej‘, vtedy prichádza Duch.“
Pápežova úvaha o sterilite v Cirkvi ďalej smerovala k myšlienkam o jej otvorenosti pre plodnosť vo viere:
„Aj dnes je deň, aby sme sa modlili za našu matku Cirkev, za mnohú neplodnosť medzi Božím ľudom. Sterilitu sebectva, moci... Keď si Cirkev myslí, že môže všetko, podmaniť si svedomie ľudí, ísť cestou farizejov, saducejov, cestou pokrytectva, je Cirkvou sterilnou. Modlime sa, nech aj tieto Vianoce otvoria našu Cirkev Božiemu daru, aby sa nechala prekvapiť Duchom Svätým a bola Cirkvou, ktorá plodí deti, Cirkvou matkou. Matkou. Toľkokrát si myslím, že Cirkev je na niektorých miestach viac podnikateľkou než matkou.“
V závere homílie pápež František povzbudil k modlitbe: „Pri pohľade na túto históriu neplodnosti Božieho ľudu a na mnohé príbehy, ktoré Cirkev v jej dejinách urobili sterilnou, vyprosujme si dnes od Pána – s pohľadom smerujúcim k jasličkám – milosť plodnosti Cirkvi. Aby bola Cirkev v prvom rade matkou, tak ako Mária.“
