Vatikán 19. decembra (RV) Počiatky dlhoročného úsilia vatikánskej diplomacie napomôcť obnoveniu diplomatických vzťahov medzi Spojenými štátmi a Kubou možno hľadať v mierovom posolstve Jána XXIII. Pokračovalo apoštolskými cestami Jána Pavla II. a Benedikta XVI., ako aj prostredníctvom úsilia nunciov v krajinách. V čom spočíva špecifická rola pápeža Františka v poslednej dobe? Vatikánsky štátny sekretár kardinál Pietro Parolin v rozhovore pre Vatikánsky rozhlas spolu s pripomenutím podielu mnohých predchodcov hovorí aj o bezprostrednom impulze, ktorý vyšiel od pápeža Františka:„Istotne rola pápeža Františka bola rozhodujúca, pretože to bola jeho iniciatíva napísať obom prezidentom, aby ich pozval priamo prekonať ťažkosti, ktoré existujú medzi oboma krajinami, a nájsť bod dohody, bod stretnutia. Zaiste, je to aj vďaka tomu, že z tej oblasti pochádza a pozná teda naozaj túto problematiku, a našiel aj správny spôsob – povedzme to tak – ako trochu napomôcť prekonaniu vzdialenosti a zblíženiu medzi oboma stranami.“
Na otázku, či prinesie tento významný posun v usporiadaní diplomatických vzťahov ovocie aj pre Cirkev na Kube, kardinál Parolin uviedol:
„Počul som, že na Kube zvonili kvôli tomu zvony, to teda znamená, že aj Cirkev mala podiel na radosti z tejto udalosti. Myslím si, že to bude ďalší krok, ktorý pomôže Cirkvi zastávať lepšie a lepšie svoju funkciu v rámci kubánskej spoločnosti, pre jej budovanie ako skutočnosti stále solidárnejšej, a že to pomôže Cirkvi prispievať svojím podielom v prospech celej kubánskej spoločnosti. Chcel by som povedať, že napokon tu bolo množstvo momentov spolupráce, takže naozaj musíme ďakovať Bohu za tento krok. Je to dobré znamenie, dobrá správa uprostred toľkých správ v dnešnom svete, ktoré sú skôr znamením opaku. Hovorí nám, že je možné to, čo pápeži všeobecne, a pápež František zvlášť, stále hovorili a na čom stále trvali: je možné dospieť k vzájomnému chápaniu sa, je možné dospieť k vzájomnému porozumeniu, je možné dospieť k spolupráci a tiež nájsť východiskové cesty z ťažkostí, ktoré nás rozdeľujú.“
Kardinál Parolin odpovedal aj na otázku, ako možno celkovo charakterizovať diplomatické úsilie Svätej stolice, s akou špeciálnou starostlivosťou je vykonávané a bolo vykonávané v týchto rokovaniach?
„Úsilie Svätej stolice je také, ako ho pápež definoval ešte v prvom prejave diplomatickému zboru po svojom zvolení. Pripomenul tam tri body: mier, ktorý vždy bol kľúčovým prvkom pôsobenia Svätej stolice a diplomacie Svätej stolice v rôznych obdobiach dejín; v súčasnej dobe boj proti chudobe; a potom hovoril o ‚budovaní mostov‘. Takže toto je úsilie cirkevnej diplomacie. V tomto prípade sa toto ‚budovanie mostov‘ prejavilo v uľahčení dialógu medzi oboma stranami, teda Svätá stolica – ako sa uvádza v tlačovej správe – ponúkla svoje sprostredkovanie, aby sa obe strany mohli stretnúť a mohli aj dospieť ku šťastnému záveru tohto obojstranného úsilia. Takže bola to funkcia, ktorá je typická aj diplomacii, ponúknuť sprostredkovanie, aby určitý problém mohol dospieť k šťastnému riešeniu.“
