Vatikán 17. decembra (RV) Narodeninový 17. december je pre pápeža Františka rovnaký ako každý iný deň. Naznačil to v nedávnom rozhovore s argentínskou novinárkou Elisabettou Piquéovou pri otázke, či bude svoje 78. narodeniny sláviť ako v minulom roku v spoločnosti bezdomovcov:„Bezdomovcov som nepozýval ja, priviedol mi ich almužník. Bolo to pekné gesto, nie? Tam vznikol ten mýtus, že som raňajkoval s bezdomovcami. No ja som raňajkoval s celým personálom domu, a bezdomovci boli pri tom. Je to súčasť tých folkloristických vecí okolo mňa... Tak ako je to v dňoch, keď nemám svätú omšu dolu v kaplnke, keďže je to streda, kedy je generálna audiencia, budeme obedovať spoločne so všetkými zamestnancami domu. Pre mňa to bude celkom normálny deň, ako všetky ostatné.“
Svätého Otca, ktorý už v auguste pri návrate z Kórey pred novinármi naznačil, že kalkuluje aj s tým, že Pán si ho môže o nejaké dva-tri roky povolať, sa argentínska novinárka priamo opýtala, ako je na tom so silami: „Ako sa cítite? Vyzeráte vynikajúco...“
„Mám svoje boľačky, a v tomto veku sa boľačky cítia. Som však v Božích rukách, zatiaľ si stále môžem udržiavať viac menej dobrý pracovný rytmus.“
Novinárka položila aj otázku, čo má pápež František najradšej na vykonávaní svojej služby pápeža, a čo má najmenej rád. Svätý Otec odpovedal takto:
„Jednu vec chcem povedať, a toto je pravda: pred tým, než som prišiel sem, uberal som sa na dôchodok. To znamená, že po návrate do Buenos Aires by som bol požiadal nuncia, aby už zostavil terno [návrh s menami troch kandidátov], aby už koncom roka [2013] nastúpil nový arcibiskup. Mal som v hlave myšlienku zameranú na spovednice v kostoloch, kam som chodieval spovedávať. V tom bol aj plán stráviť dva alebo tri dni v Luján a zvyšok v Buenos Aires, pretože Luján pre mňa znamená veľa a spovede v Luján sú milosťou. Keď som prišiel sem, musel som začať so všetkým týmto novým. A to, čo som si vtedy v prvom momente povedal, bolo: «Jorge, nezmeň sa, buď naďalej sebou samým, veď zmeniť sa v tvojom veku by bolo smiešne.» Preto som si stále udržiaval to, čo som robil v Buenos Aires. Aj s chybami, tak ako sa dá predpokladať. Ale uprednostňujem ísť ďalej taký, aký som. Evidentne, prinieslo to so sebou niektoré zmeny v protokoloch, ale nie v oficiálnych protokoloch, pretože tie starostlivo zachovávam. Ale môj spôsob, akým som sám sebou aj uprostred protokolov, je ten istý ako v Buenos Aires, inými slovami, to «nezmeň sa» je mi dobrým rámcom pre život.“
