Bratislava 8. decembra (TK KBS) Tzv. náhradné materstvo podľa Subkomisie pre bioetiku Teologickej komisie Konferencie biskupov Slovenska (KBS) predstavuje z morálneho hľadiska zneužitie a krivdu voči „sociálnym“, prípadne „genetickým“ rodičom dieťaťa, tzv. náhradnej matke, ako aj voči samotnému dieťaťu. Tento postup zároveň korumpuje a poškodzuje lekárov, zdravotníckych pracovníkov či osoby z iných profesií, ktoré sa na nej zúčastňujú (napr. ošetrovateľstvo, farmácia, právo, manažment). Subkomisia to uvádza v stanovisku, ktoré práve dnes k tejto problematike vydala. Záujemcovia ho môžu nájsť v plnom znení na ::internetovej stránke KBS::. "Chceme týmto stanoviskom pomôcť ľuďom, predovšetkým kresťanom, ale aj neveriacim, aby vedeli, aký je postoj Katolíckej cirkvi," povedal pre TK KBS Mons. Milan Lach. "Toto naše stanovisko vychádza z inštrukcie Donum vitae, ktorú vydala Kongregácia pre náuku viery v roku 1987. Tam sa jasne odpovedá na otázku, či je mravne dovolené tzv. náhradné materstvo. Hovorí jednoducho - nie je. Hovorí to na základe obdobných dôvodov, ktoré vedú k odmietnutiu umelého heterogénneho oplodnenia. Odporuje totiž manželskej jednote a dôstojnosti plodenia ľudskej osoby," dodáva predseda Subkomisie pre bioetiku Teologickej komisie KBS. Stanovisko zároveň reaguje na mnohé otázky, ktoré v tejto veci dostávajú biskupi Slovenska.
Subkomisia sa danej téme venovala už na svojom novembrovom zasadaní. Odvoláva sa pri tom na to, že v súčasnosti sa vo verejnom, a osobitne v mediálnom priestore, tzv. náhradné materstvo predstavuje v priaznivom svetle. "Ponúka sa ako medicínska pomoc bezdetným párom, či už žijúcim v manželstve alebo mimo neho, alebo aj jednotlivcom, aby mohli do svojho prostredia prijať „vlastné dieťa“. Objavujú sa dokonca návrhy, aby sa táto neprijateľná medicínska a právna procedúra podľa príkladu niektorých štátov aj na Slovensku legalizovala, prípadne aby sa podporovala a ďalej rozšírila nekritickým prijatím zo strany nedostatočne informovanej verejnosti a použitím finančných prostriedkov z verejných zdravotníckych zdrojov," uvádza sa v jej stanovisku.
Stanovisko má šesť bodov. Venuje pozornosť tzv. náhradnému materstvu i tzv. náhradnej matke. V treťom bode sa hovorí o sociálnych rodičoch a vo štvrtom o samotnom dieťati tzv. náhradnej matky. V piatom bode sa pozornosť obracia na osirelé deti a šiesty, posledný bod, sa zaoberá tým, čo prax náhradného materstva znamená pre celú spoločnosť a aké riziká z nej vyplývajú. "Ide o veľmi závažnú problematiku, ktorá súvisí aj s takými problémami ako obchodovanie s ľuďmi, zneužívanie žien a dievčat, umelé potraty a otázky určitých metód asistovanej reprodukcie. Tiež s tým súvisia úplne základné veci týkajúce sa rodiny a toho, čo to vôbec znamená byť otcom, matkou," dodáva pre TK KBS prof. Jozef Glasa, jeden z členov Subkomisie pre bioetiku.
ROZHOVORY v plnom znení (vrátane nahrávok) je možné nájsť na stránke ::TK KBS::
