Vatikán 27. novembra (RV) Nemôžeme mať strach meniť štruktúry, ktoré nám bránia vnímať tých, čo čakajú na evanjelium. Toto je jedna z myšlienok Svätého Otca z jeho dnešného príhovoru účastníkom plenárneho zasadnutia Kongregácie pre inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života, ktoré sa koná vo Vatikáne od utorka 25. novembra. Zasadnutie sa ukončí v sobotu, tesne v predvečer začiatku Roku zasväteného života. Slávnosti jeho otvorenia v túto nedeľu 30. novembra nebude predsedať Svätý Otec, keďže bude v tom čase na apoštolskej návšteve Turecka. Touto úlohou pápež poveril kardinála João Braz de Aviza, prefekta Kongregácie pre inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života.Dnes dopoludnia pápež František o 11.00 prijal 80 účastníkov prebiehajúceho plenárneho zasadnutia kongregácie na audiencii v Klementínskej sále Apoštolského paláca. V úvode svojho príhovoru reagoval na tému stretnutia „Nové víno do nových mechov“, ktorá je vybratá z Evanjelia podľa Marka (2,22). Vo svetle tohto úryvku evanjelia Svätý Otec nadviazal na ich uvažovanie nad zasväteným životom v Cirkvi v dnešnej dobe, teda päťdesiat rokov od vydania konštitúcie Lumen gentium a dekrétu Perfectae caritatis. Okrem iného povedal:
„Po Druhom vatikánskom koncile vietor Ducha aj naďalej silne vanul, na jednej strane pobádal inštitúty k realizácii duchovnej obnovy, charizmatickej a inštitucionálnej obnovy, ktorú sám koncil požadoval, na druhej strane prebúdzal v srdciach mužov a žien nové formy odpovede na Ježišovo volanie zanechať všetko a zasvätiť svoj život jeho nasledovaniu a ohlasovaniu evanjelia.
Nový vinič dozrel a vylisované bolo nové víno, pokračoval Svätý Otec: „V týchto dňoch sa vydávate na cestu rozlišovania kvality a zrelosti tohto ‚nového vína‘, ktoré vznikalo počas dlhého obdobia obnovy, a zároveň na cestu posúdenia, či nádoby, v ktorých je uskladnené – predstavené dnešnými inštitucionálnymi formami zasväteného života – zodpovedajú tomu, aby obsahovali toto ‚nové víno‘ a aby podporovali jeho plné dozrievanie“
V tejto súvislosti pápež pripomenul: „Nesmieme sa báť zanechať ‚staré mechy‘: to znamená obnoviť tie návyky a štruktúry, ktoré v živote Cirkvi, a teda aj v zasvätenom živote – ako vnímame –, viac nezodpovedajú tomu, čo Boh od nás žiada dnes pre napomáhanie rastu jeho kráľovstva vo svete. Štruktúry, ktoré nám dávajú falošnú ochranu a obmedzujú dynamiku činorodej lásky. Návyky, ktoré nás vzďaľujú od stáda, ku ktorému sme poslaní, a zabraňujú tomu, aby sme počuli volanie tých, ktorí čakajú na dobrú zvesť Ježiša Krista.“
Svätý Otec následne poukázal na slabé miesta, ktoré dnes možno nájsť v zasvätenom živote, ako odporovanie zmenám, znížená sila príťažlivosti, značný počet odchodov, nedostatočnosť niektorých formačných programov, úsilie o inštitucionálne úlohy a poslanie na úkor duchovného života, ťažkosť s integráciou kultúrnou a generačnou, či problematická rovnováha medzi výkonom moci a používaním dobier. Tu vyjadril svoju ustarostenosť kvôli týmto slabostiam a citujúc sv. Ignáca z Loyoly poznamenal, že chudoba je matkou, lebo dáva život a je tiež múrom, pretože chráni pred svetskosťou.
Pápež František tiež zdôraznil nevyhnutnosť ochoty „načúvať signálom Ducha, ktorý otvára nové obzory a pobáda k novým cestách, vždy vychádzajúc z najvyššieho pravidla evanjelia a inšpirujúc sa tvorivou odvahou zakladateľov a zakladateliek.“ Spomenul ďalej niektoré základné kritériá: evanjeliovú originalitu rozhodnutí, vernosť charizme, prvenstvo služby, pozornosť voči najmenším a najkrehkejším, rešpektovanie dôstojnosti každého človeka a dodal slová povzbudenia:
„Povzbudzujem vás, aby ste aj naďalej pracovali s veľkorysosťou a vynaliezavosťou na vinici Pánovej pre podporu rastu a dozrievanie zelených strapcov, z ktorých môže vzísť víno ušľachtilé, ktoré môže oživiť život Cirkvi a potešiť srdcia mnohých bratov a sestier v núdzi skrze vašu úslužnú a materinskú starostlivosť. Ani výmena starých nádob za nové, ako dobre viete, sa nestane automaticky, ale vyžaduje si odhodlanie a schopnosť poskytnúť potrebný priestor, aby nové dary, ktorými Duch skrášľuje svoju nevestu Cirkev, boli prijaté a mohli priniesť ovocie.
Nezabúdajte poďakovať Pánovi vinice, ktorý vás povolal pre túto strhujúcu úlohu. Pokračujte ďalej na ceste obnovy, začatej a do značnej miery realizovanej v posledných päťdesiatich rokoch, skúmajúc všetko nové vo svetle Božieho slova a načúvajúc potrebám Cirkvi a súčasného sveta, s využitím všetkých prostriedkov, ktoré múdrosť Cirkvi dáva k dispozícii pre napredovanie na ceste vašej osobnej a komunitnej svätosti. A medzi týmito prostriedkami najdôležitejšia je modlitba, aj modlitba nezištná, modlitba chvály a adorácie. My zasvätení sme povolaní slúžiť Pánovi a ostatným skrze Pánovo slovo. Povedzte novým členom, prosím, povedzte im, že modliť sa neznamená strácať čas, adorovať Boha neznamená strácať čas, chváliť Boha neznamená strácať čas. Ak sa my zasvätení nezastavíme každý deň pred Bohom v modlitbe vďaky, z vína bude ocot!“
Pápež František ukončil svoj príhovor modlitbou za nadchádzajúci Rok zasväteného života: „Plenárne zhromaždenie vašej Kongregácie sa koná presne v predvečer Roka zasväteného života. Modlime sa spoločne k Pánovi, aby nám pomohol v tomto roku dávať «nové víno do nových mechov»!“ Dodal slová poďakovania Kongregácii pre inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života za úsilie vynaložené počas prípravy roka venovaného zasväteným, ktorý začína Cirkev sláviť.
