Vatikán 27. novembra (RV) Ako sa už stáva tradíciou apoštolských ciest pápeža Františka, v lietadle pri spiatočnom lete zo Štrasburgu do Ríma poskytol novinárom priestor pre ich otázky.Francúzsky novinár sa odvolal na slová Svätého Otca pred Európskym parlamentom o potrebe vyhnúť sa tomu, aby skutočná expresívna sila národov ustúpila pred tlakom multinacionálnych mocností. Položil otázku, či táto myšlienka korešpondujúca so sociálnodemokratickým cítením neznamená, že pápež František by mohol byť označený za „sociálnodemokratického pápeža“. Svätý Otec s pobavením odpovedal:
„Toto je redukcionizmus! V ňom sa cítim ako v zbierke hmyzu: „tento je hmyzom sociálnodemokratickým...“ Nie, povedal by som, že nie: neviem, či je nejaký pápež sociálnym demokratom a či nie... Netrúfam si kvalifikovať sa na jednu, či druhú stranu. Dovolím si povedať, že toto pochádza z evanjelia: toto je posolstvo evanjelia, prijaté sociálnou náukou Cirkvi. V tomto konkrétnom prípade, či v iných záležitostiach – sociálnych či politických – ktoré som povedal, nikdy som sa neoddelil od sociálnej náuky Cirkvi. Sociálna náuka Cirkvi pochádza z evanjelia a z kresťanskej tradície. Toto, čo som povedal – identita a národy – je evanjeliovou hodnotou, nie je tak? Hovorím to v tomto zmysle. No rozosmial si ma, vďaka!“
Na otázku, kedy sa uskutoční jeho prvá návšteva Francúzska a prečo počas včerajšej návštevy nenavštívil katedrálu v Štrasburgu, Svätý Otec reagoval slovami:
„Nie je ešte naplánovaná, no istotne sa musí ísť do Paríža, no nie? Je tu ďalej aj ponuka ísť do Lúrd... Chcel som mesto, kam ešte nikdy neprišiel žiaden pápež, aby som pozdravil týchto obyvateľov. V Štrasburgu sa plánovala aj katedrála, no ísť tam by znamenalo uskutočniť už aj návštevu Francúzska a toto bol práve problém.“
Na palube lietadla zaznela aj otázka o tzv. „transverzálnosti“ v praktickej politike, súčinnosti naprieč politickými zoskupeniami, a o potrebe istého druhu medzigeneračnej dohody, k čomu Svätý Otec vyzval v prejave v priestoroch Rady Európy. Pápež František odpovedal:
„Skutočnosť transverzálnosti je dôležitá. Videl som pri rozhovoroch s mladými politikmi, vo Vatikáne, obzvlášť z rozličných politických strán a národov, že oni hovoria s inou melódiou, ktorá smeruje k transverzálnosti: je to hodnota! Nemajú strach vyjsť von z vlastnej príslušnosti, bez toho, aby ju popierali, ale preto, aby viedli dialóg. Sú odvážni! Myslím, že toto musíme napodobňovať; a zároveň aj medzigeneračný dialóg. Toto vychádzanie von, aby sme našli ľudí iných príslušností a viedli spolu dialóg: Európa to dnes potrebuje.“
Novinár zo Španielska položil Svätému Otcovi otázku, ako prijal situáciu v španielskej Granade, kde bolo niekoľko kňazov obvinených zo sexuálneho zneužívania neplnoletej osoby. Pápež František vysvetlil, že po tom, ako si prečítal list napísaný obeťou, zatelefonoval danej osobe a inštruoval ju ísť hneď na druhý deň za biskupom, pričom biskupovi napísal, aby začal s vyšetrovaním. Na otázku ako prijal túto správu, Svätý Otec odpovedal: „Ako som ju prijal? S veľkou bolesťou, s preveľkou bolesťou. No pravda je pravda a nesmieme ju skrývať.“
V priebehu tlačovej konferencie na palube lietadla padla aj otázka v súvislosti s pápežovým opakovaným upozorňovaním na potrebu čeliť terorizmu a hrozbám novodobého otroctva, a to najmä v súvise s hrozbami zo strany extrémistov tzv. Islamského štátu: „Myslíte si, že aj s týmito extrémistami je možné viesť dialóg, alebo si myslíte, že ide o stratenú záležitosť?“ Svätý Otec odpovedal:
„Nikdy nepokladám žiadnu vec za stratenú, nikdy. Možno nie je možné viesť dialóg, no nikdy netreba zatvárať dvere. Môžeš povedať: ‚Je to ťažké‛, či ‚takmer nemožné‛, no dvere musia byť vždy otvorené. Dvakrát ste použili slovo hrozba: je to pravda, terorizmus je skutočnosť, ktorá ohrozuje... No otroctvo je skutočnosťou včlenenou do tkaniny súčasnej spoločnosti, a to už nejaký ten čas! Otrocká práca, obchodovanie s ľuďmi, predaj detí... je to dráma! Nezatvárajme pred týmto oči! Otroctvo, vykorisťovanie ľudí je dnes skutočnosťou... A potom je tu aj hrozba týchto teroristov. Ale aj ďalšia hrozba, ktorou je terorizmus štátu. Keď sa veci stupňujú a každý štát si sám o sebe myslí, že má právo masakrovať teroristov a spoločne s teroristami padá aj mnoho nevinných. A toto je anarchiou vysokého stupňa, ktorá je veľmi nebezpečná. Proti terorizmu sa musí bojovať, no opakujem to, čo som povedal počas predchádzajúcej cesty: keď sa musí zastaviť nespravodlivý agresor, musí sa tak stať s medzinárodným súhlasom.“
