Nitriansky biskup sa v homílii venoval vzťahu medzi Božím kráľovstvom a kráľovstvami tohto sveta: „Božie kráľovstvo nie je z tohto sveta (...) avšak zároveň je medzi nami. (...) Božie kráľovstvo sa nám teda javí na základe Svätého písma ako zjavenie a tajomstvo. Zároveň poukazuje, že hodnoty, ktoré prezentuje Božie kráľovstvo a pozemské dobrá, sa navzájom nevylučujú“. Mons. Viliam Judák ďalej pripomenul, že „kresťanstvo nijako nevzďaľuje veriaceho človeka od sociálneho a politického úsilia, ba dokonca ho v týchto oblastiach volá k zodpovednosti a životnému svedectvu. Evanjelium dnešnej slávnosti Krista Kráľa (Mt 25, 31-46) nám potvrdzuje, že Božie kráľovstvo sa prejavuje, či sa doň vstupuje, našim každodenným životom, vzťahom k iným. Samozrejme, nezabúdajme, že ako Božie deti sme v prvom rade občanmi neba. Ale keďže Boh tak miloval svet, že nám poslal svojho jednorodeného Syna (por. Jn 3, 16), slávou aj iróniou kresťanského života zostáva pravda: Čím viac budeme milovať Boha, tým vernejšie budeme slúžiť tomuto svetu. Teda pozemské kráľovstvo budujeme natoľko, nakoľko ním budujeme aj Božie kráľovstvo“.

Hlavný celebrant v tejto súvislosti spomenul slová svätej Alžbety Uhorskej: Musíme tu byť jeden pre druhého, lebo Boh nám ukázal, že je tu pre nás. A jedným dychom skonštatoval, že to nie je jednoduché: „Aj my sme často vzdialení od iných a zabúdame na dnešné Ježišove slová: Čo ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili (por. Mt 25, 40). Ježiš Kristus sa nestal takto vzdialenou postavou, ale je nám blízky v iných ľuďoch. V nich sa nám prezentuje Božia tvár. (...) Nemôžeme si dovoliť ponúknuť skrátenú verziu evanjelia. Nemôžeme dopustiť, aby sa sociálna náuka stala sama o sebe cieľom. Viera je omnoho viac než jedna forma verejnej filozofie alebo užitočný súbor riešení sociálnych otázok. Cirkev nie je iba združením sociálnych pracovníkov, je komunitou veriacich a učeníkov“. Biskup Viliam Judák povzbudil prítomných veriacich k angažovanosti vo verejnom živote: „Kresťania musia naďalej dodávať život tomuto svetu, tak ako prví kresťania, následkom ktorých sa menili aj nespravodlivé zákony Rímskej ríše. Takáto je (...) úloha kresťana, ktorej sa nemôžeme zrieknuť. (...) Sme zodpovední za stav v spoločnosti“. Nitriansky biskup ďalej uviedol, že riadne ustanovenej autorite patrí zo strany kresťanov rešpekt, no nie „servilnosť, mlčanie či nekonanie. A už vôbec nie výhovorky či tolerovanie závažného zla vo verejnom priestore, ktorý patrí všetkým“. Hlavný celebrant pripomenul nedávne kritické stanovisko Konferencie biskupov Slovenska k vládou prijatej celoštátnej stratégie rodovej rovnosti. „Boh nás nestvoril na to, aby sme nejako prečkali zápas o dušu vo verejnom priestranstve. Nemôžeme byť ľahostajní“.

Po skončení sväte omše bola vystavená k celodennej poklone Oltárna sviatosť a chrámom zaznela zasväcujúca modlitba ku Kristovi Kráľovi, informoval hovorca Nitrianskeho biskupstva Miroslav Lyko.

*

Slávnosť Krista Kráľa slávilo aj celé seminárne spoločenstvo spolu s veriacimi farnosti Badín. Eucharistiu slávili vo farskom Kostole svätej Kataríny Alexandrijskej. Svätú omšu celebroval rektor seminára Ján Viglaš. Celú slávnosť sprevádzala svojím spevom seminárna Schola canthorum. Na úvod svätej omše privítal celé seminárne spoločenstvo miestny farár vdp. Miloš Jakubík. Prejavil veľkú vďačnosť za každoročnú účasť na tejto slávnosti.

V homílii sa otec rektor zamyslel nad krátkou históriou slávnosti, ktorá má počiatok v roku 1925. Pápež Pius XI. reagoval na vtedajšiu dobu vzniku nových hraníc a štátov Európy. Vznikali aj nové politické „totalitné“ zriadenia, ktorých reakcia bola práve vyhlásenie tohto sviatku. Pozastavil sa aj nad dnešným evanjeliom o poslednom súde, keď budú všetci oddelení a jedni budú spasení a iní zatratení. Ježiš poukazuje na skutky milosrdenstva. Následne prepojil otec rektor príbeh istého Nicholasa Wintona, ktorý zachránil v roku 1939 pred istou smrťou 669 židovských detí z vtedajšieho predvojnového Československa. Bol to príklad človeka, ktorý sa obetoval, aby zachránil svojich blížnych. Na záver príhovoru povzbudil všetkých žiť tak, aby mali už tu na zemi zapísané mená u jediného Kráľa.

Na záver slávnosti sa konala odprosujúca pobožnosť ku Kristovi Kráľovi, kde prítomní veriaci mohli získať úplné odpustky, spojená so záverečným eucharistickým požehnaním, uviedol Patrik Špánik.

( TK KBS, pš, mly, ml; pz ) 20141123006   |   Upozorniť na chybu v správe |

[naspäť]