Spišská Kapitula 22. novembra (TK KBS) V dňoch 20. a 21. novembra 2014 sa v priestoroch Kňazského seminára biskupa Jána Vojtaššáka v Spišskej Kapitule – Spišskom Podhradí uskutočnila medzinárodná vedecká konferencia na tému „Janko Silan v duchovných dimenziách kultúry“ pri príležitosti storočnice narodenia tohto významného kňaza a básnika.Program konferencie otvoril vo štvrtok 20. novembra spišský diecézny biskup Mons. Štefan Sečka. Po jeho príhovore bola predstavená výstava o životnej púti Janka Silana pod názvom „Slávme to spoločne“.
V úvodnej prednáške sa prítomným prihovoril Mons. Melchor Sánchez de Toca, ktorý pôsobí ako podsekretár Pápežskej rady pre kultúru. Témou jeho príhovoru bolo zamyslenie sa nad povolaním kňaza a básnika a nad vplyvom Evanjelia, ktoré sa môže stať prameňom novej kultúry, pričom poznamenal, že „viera, ktorá sa nestala kultúrou, nebola naplno prijatá a verne žitá“. V ďalšom príspevku od Petra Libu bola načrtnutá problematika vzťahu slovenskej kultúry k duchovným hodnotám. Mons. Anton Tyrol, generálny vikár Spišskej diecézy, vo svojej prednáške na tému „Kultúra ako najvlastnejší priestor pre evanjelium“ poukázal na vzájomnú prepojenosť kultúry a Božieho zjavenia. Situáciu ohľadom spoločenskej akceptácie umeleckej tvorby Janka Silana od polovice 90. rokov účastníkom predstavila Ľuba Rusnáková.
Program konferencie pokračoval v piatok 21. novembra svätou omšou v Katedrále sv. Martina v Spišskej Kapitule, po ktorej nasledovali ďalšie prednášky v aule kňazského seminára. O živote Janka Silana predniesol príspevok Augustín Maťovčík. Rodina Janka Silana – rod Ďurkovcov – bola témou prednášky Zdenka Ďurišku. Katolícku modernu a skupinu básnikov nazývaných „piráti krásy“ prítomným priblížil Štefan Packa. Michal Kováč opísal zrod a dôsledky vydania triptychu Janka Silana. Piesne Janka Silana boli témou prednášky Jána Gavuru. Dôkazom toho, že Janko Silan nebol len obyčajným regionálnym básnikom, ale že jeho tvorba mala aj nadnárodný charakter, bola aj prednáška sr. Edity Príhodovej CJ na tému „Inšpirácia R. M. Rilkeho v tvorbe Janka Silana“, v ktorej sa zamerala na kontext Rilkeho Duinských elégií a Silanovho diela Slávme to spoločne. V podobnom duchu sa niesol aj príspevok Daniely Iwashity, ktorá predstavila život a dielo českého kňaza a básnika Jakuba Demla, ktorý mal vplyv aj na Silanovu tvorbu. V závere konferencie predniesol príhovor na tému „Duchovný odkaz Janka Silana do našich dní“ Cyril Hamrák, správca farnosti Važec, v ktorej prebieha Kultúrny rok Janka Silana.
Na konferencii, ktorú obohatili aj mnohé podnetné diskusie k predneseným referátom, bola predstavená aj nová kniha Rekviem za priateľov, ktorá obsahuje Silanove básne.
Janko Silan (vlastným menom Ján Ďurka) sa narodil 24. novembra 1914 v obci Sila pri Nitre. V rokoch 1928 – 1936 študoval na gymnáziu v Nitre. Po jeho ukončení mu vychádza prvá básnická zbierka Kuvici. V Spišskej Kapitule, kde začal študovať teológiu v roku 1936, našiel vyspelé intelektuálne prostredie i spolužiakov básnikov, s ktorými vytvoril skupinu „piráti krásy“ (s Paľom Ušákom-Olivom, s Mikulášom Šprincom a inými). Po ukončení teologických štúdií mu vychádza aj jeho najmilšia knižka s názvom Slávme to spoločne. Po kňazskej vysviacke v roku 1941 pôsobil ako kaplán v Ždiari s filiálkou v Javorine (1941 – 1945), neskôr v Liptovskom Hrádku (1945 – 1949). V rokoch 1946 – 1949 sa venoval aj redaktorskej práci v časopise a vydavateľstve Verbum. Od roku 1949 bol správcom farnosti vo Važci, kde 16. mája 1984 aj zomrel.
TK KBS informoval Tomáš Tomusko
