Vatikán 18. novembra (RV) Pozor na to, aby sme sa nestali kresťanmi vlažnými, pohodlnými, či len čisto vonkajškovými. To je odkaz Svätého Otca z dnešnej homílie pri rannej svätej omši v Dome sv. Marty. Pápež František zdôraznil, že kresťania musia vždy odpovedať na Ježišove výzvy k obráteniu, ináč sa z hriešnikov stanú ľuďmi skazenými.Svätý Otec vychádzal z dnešných liturgických čítaní: z úryvku z Apokalypsy sv. Jána (Zjv 3,1-6.14-22) a tiež zo stretnutia Ježiša so Zachejom v Evanjeliu podľa Lukáša (Lk 19,1-10). Ako povedal, obrátenie je milosťou, „je to Božie navštívenie“. V prvom čítaní Pán žiada kresťanov laodicejskej cirkvi, aby sa obrátili, lebo upadli do vlažnosti. Ako povedal pápež František, žijú takzvanú „spiritualitu pohodlnosti“. A myslia si: „konám tak, ako môžem, no som pokojný, že ma nik nepríde vyrušovať divnými vecami“. Kto takto žije, myslí si, že mu nič nechýba: chodím každú nedeľu na svätú omšu, niekedy sa modlím, cítim sa dobre, som v milosti Božej, som bohatý a nič nepotrebujem, mám sa dobre. Ako upozorňuje Svätý Otec, „tento duchovný stav je hriechom: duchovná pohodlnosť je istým stavom hriechu“. A voči týmto Pán veru nešetrí slovami, hovorí im: „pretože si vlažný, už-už ťa vypľúvam z úst“. Pán im tiež radí, aby sa obliekli, lebo „pohodlní kresťania sú nahí“.
Potom je tu podľa Svätého Otca druhá výzva k obráteniu, adresovaná tým, ktorí žijú len na pohľad, čiže vonkajškovým kresťanom. Títo sa pokladajú za živých, no sú mŕtvi. A Pán ich žiada, aby boli bdelí. „Vonkajšie zdanie týchto kresťanov je pohrebným rubášom, sú mŕtvi.“ Pán ich „volá k obráteniu“, hovorí pápež František:
„Som jedným z týchto zdanlivých kresťanov? Som vo vnútri živý, mám duchovný život? Vnímam Ducha Svätého, počúvam Ducha Svätého, napredujem? Alebo...? No ak sa všetko javí dobre, nemám nič, čo by som si vyčítal: mám dobrú rodinu, ľudia ma neohovárajú, mám všetko, čo potrebujem, som zosobášený v kostole ... som „v Božej milosti“, som pokojný. Zdanie! Zdanliví kresťania ... Sú mŕtvi! Treba však vo vnútri hľadať niečo živé a za pomoci pamäte a bdenia to oživiť, aby sme mohli napredovať. Obrátiť sa: od zdania ku skutočnosti. Od vlažnosti k horlivosti.“
Tretia výzva k obráteniu smeruje k Zachejovi, k „hlavnému mýtnikovi a boháčovi“. Ak povedal Svätý Otec, „je to skorumpovaný človek, pracoval pre cudzincov, pre Rimanov, zrádzal svoju vlasť“:
„Bol jedným z mnohých osôb na vysokom poste, ktoré všetci poznáme: skorumpovaní. Títo namiesto toho, aby slúžili ľudu, ho vykorisťujú, aby tak slúžili sa mi sebe. Je ich na svete niekoľko. A ľud si to neželal. Tento človek však naozaj nebol vlažný; nebol mŕtvy. Bol v stave rozkladu. Bol úplne skazený. No niečo v ňom sa ozvalo: tento uzdravovateľ, prorok, o ktorom hovoria, že veľmi dobre rozpráva - chcel by som ho vidieť, len tak, zo zvedavosti. Duch Svätý je chytrý, no nie?! Zasial semienko zvedavosti a tento človek preto, aby ho uvidel, zachoval sa tak trochu komicky. Veď len pomyslite na nejakého šéfa vo významnom postavení, ktorý je navyše skorumpovaný, na hlavného šéfa – lebo on bol na čele – pomyslite, že vylezie na strom, aby videl sprievod: len si to predstavte. Aké smiešne!“
Ako povedal pápež František, Zachej sa nehanbil. Chcel ho vidieť a v jeho „vnútri pôsobil Duch Svätý“. „Do toho srdca potom vstúpilo aj Božie slovo a s ním tam vstúpila aj radosť.“ „Tí pohodlní a tí vonkajškoví už zabudli, čo je to radosť, no tento skorumpovaný ju prijme rýchlo“, „srdce sa mení, obracia sa“. A Zachej nakoniec sľúbi, že vráti štvornásobne to, čo nakradol:
„Keď obrátenie dospeje až k vreckám, je isté. Kresťania srdcom? Áno, všetci. Kresťania dušou? Všetci. No kresťania vreckami, málokto. Avšak, je tu obrátenie... A tu sa dostavilo rýchlo: slovo rýdzosti. Obrátil sa. No zoči-voči tomuto slovu je tu iné slovo. Slovo tých, čo nechceli obrátenie, ktorí sa nechceli obrátiť: «Keď to videli, všetci šomrali: ‚Vošiel k hriešnemu človekovi!‛»: pošpinil sa, prišiel o čistotu. Musí sa očistiť, lebo vstúpil do domu hriešnika.“
Sú tu tri volania k obráteniu, ktoré sám Ježiš adresuje „vlažným, tým, čo sú pohodlní, tým, čo sú len vonkajškoví a tým, ktorí sa považujú za bohatých, no v skutočnosti sú chudobnými, nemajú nič, sú mŕtvi“, povedal pápež František a pokračoval: „Božie slovo je schopné všetko zmeniť, no nie vždy máme odvahu veriť v Božie slovo, prijať toto slovo, ktoré nás vnútorne uzdravuje“. Cirkev chce, aby sme tieto posledné dni liturgického roka „mysleli veľmi, ale naozaj veľmi vážne na naše obrátenie, aby sme tak mohli napredovať na ceste nášho kresťanského života“. A hovorí nám, aby sme „pamätali na Božie slovo, vyslovuje apel na pamäť, aby sme ju strážili, aby sme bdeli a tiež poslúchali Božie slovo, aby sme tak začali nový život, život obrátený.“
