Vatikán 30. októbra (RV) Do Vatikánu dnes zavítala medzinárodná delegácia starokatolíkov. Desaťčlennú skupinu Medzinárodnej konferencie starokatolíckych biskupov Utrechtskej únie pod vedením Dr. Jorisa Vercammena, arcibiskupa holandského Utrechtu a predsedu konferencie, prijal Svätý Otec na osobitnej audiencii. Pri tejto príležitosti poukázal na smäd po Bohu, ktorým trpí Európa, čo predstavuje výzvu pre všetkých kresťanov. Vo svojom príhovore pripomenul 50. výročie koncilového dekrétu o ekumenizme Unitatis redintegratio, ktorý otvoril nové obdobie ekumenických vzťahov a vyzdvihol význam práce Medzinárodnej katolícko-starokatolíckej komisie pre dialóg, ktorej výsledkom je lepšie poznanie styčných bodov, ale aj rozdielov, pričom povedal:„Otázky ekleziologické a teologické, ktoré sprevádzali naše oddelenie sú dnes ťažšie prekonateľné z dôvodu rastúcej vzájomnej vzdialenosti pri témach týkajúcich sa ministéria a etického usudzovania. Výzvou, ktorej katolíci a starokatolíci musia čeliť, je teda vytrvať v zásadnom teologickom dialógu a ďalej spoločne kráčať, spoločne sa modliť a pracovať v stále hlbšom duchu obrátenia k tomu, čo si Kristus želá pre svoju Cirkev. V našom oddelení boli z oboch strán ťažké hriechy a ľudské zlyhania. V duchu vzájomného odpustenia a pokornej ľútosti potrebujeme teraz posilniť našu túžbu po zmierení a pokoji.“
Svätý Otec pripomenul slová koncilového dekrétu Unitatis redintegratio, že „cesta k jednote sa začína premenou srdca, vnútornou premenou“ (porov. č. 4). Ako ďalej povedal, je to „duchovná cesta od stretnutia k priateľstvu, od priateľstva k bratstvu, od bratstva k spoločenstvu. Počas tejto cesty je nevyhnutná premena. Musíme byť vždy pripravení počúvať a nasledovať vnuknutia Ducha, ktorý nás vedie k celej plnosti pravdy“ (porov. Jn 16,13). Pápež František poukázal aj na oblasti, kde sa už teraz žiada spojiť sily pre konkrétny cieľ:
„Medzitým v srdci Európy, tak zmätenej ohľadne svojej vlastnej totožnosti a svojho vlastného povolania je mnoho oblastí, kde môžu katolíci a starokatolíci spolupracovať a pokúsiť sa reagovať na hlbokú duchovnú krízu, ktorá zasahuje jednotlivcov i spoločnosť. Je tu smäd po Bohu. Je tu hlboká túžba znovuobjaviť zmysel života. Je tu naliehavá potreba hodnoverného svedectva o pravdách a hodnotách evanjelia. V tomto sa môžeme navzájom podporovať a povzbudzovať, predovšetkým na úrovni farností a miestnych komunít. Vskutku, duša ekumenizmu spočíva v «obrátení srdca» a vo «svätosti života, spolu so súkromnými i verejnými modlitbami za jednotu kresťanov» (Unitatis redintegratio, 8). Modliac sa jedni za druhých a spolu s druhými, naše rozdiely budú prijaté a prekonané vo vernosti Pánovi a jeho evanjeliu.“
