Vatikán 24. októbra (RV) Každý kresťan je povolaný pracovať na jednote Cirkvi. Takto znie výzva Svätého Otca z homílie rannej svätej omše v Dome sv. Marty. Pápež tiež zdôraznil, že sa musíme nechať viesť Duchom Svätým, ktorý jednotu Cirkvi vytvára aj napriek rozličnosti ľudí.„Ja, väzeň, vás povzbudzujem, aby ste budovali jednotu Cirkvi“. Svätý Otec rozvinul svoju kázeň na základe tejto myšlienky sv. Pavla z Listu Efezanom (porov. Ef 4,1-6). Vytvárať jednotu Cirkvi je, podľa pápežových slov, úlohou Cirkvi a aj každého jedného kresťana v priebehu dejín. Keď o Cirkvi hovorí apoštol Peter, „hovorí o nej ako o duchovnom dome postavenom zo živých kameňov, ktorými sme my“, povedal pápež František a zdôraznil, že tento je opakom druhého chrámu – chrámu pýchy, ktorým bola Babylonská veža“. Prvý chrám privádza k jednote, ten druhý je symbolom nejednoty, neporozumenia, rôznorodosti jazykov“:
„Pracovať na jednote Cirkvi, budovať Cirkev, tento chrám, túto jednotu Cirkvi: toto je úlohou každého kresťana, každého jedného z nás. Keď sa má postaviť nejaký chrám, či budova, hľadá sa vhodné stavebné miesto. Prvou vecou je, že sa hľadá základný kameň - uholný kameň, ako hovorí Biblia. A uholným kameňom jednoty Cirkvi, či lepšie povedané, uholným kameňom Cirkvi je Ježiš. Uholným kameňom jednoty Cirkvi je potom Ježišova modlitba pri Poslednej večeri: ‚Otče, aby boli jedno!‛ To je tá sila!“
Ježiš je podľa slov Svätého Otca „kameňom, na ktorom budujeme jednotu Cirkvi“, „bez tohto kameňa sa nedá stavať. Neexistuje jednota bez Ježiša Krista v základoch: on je našou istotou“. „Kto teda buduje túto jednotu?“, pýta sa pápež František a odpovedá: „Je dielom Ducha Svätého. On jediný je schopný vytvárať jednotu v Cirkvi. Preto ho Ježiš poslal, aby Cirkvi dával rásť, aby ju robil silnou, aby jeho pôsobením bola jedna.“ Ako ďalej poznamenal Svätý Otec, je to Duch Svätý, ktorý vytvára „jednotu v Cirkvi aj napriek rozličnosti národov, kultúr, ľudí“. „Ako teda budovať tento chrám?“, kladie si otázku pápež František. Kým apoštol Peter v tejto súvislosti „hovorieval, že sme živými kameňmi tejto stavby, sv. Pavol nám radí, aby sme neboli len kameňmi, ale radšej krehkými tehlami“. Radou apoštola národov k tomu, ako budovať túto jednotu, je stať sa – podľa ľudského zmýšľania – slabými“:
„Pokora, miernosť, zhovievavosť: sú to prejavy slabosti, lebo pokorný človek sa zdá byť neužitočným. Miernosť, tichosť sa zdajú byť nanič. Veľkodušnosť, byť otvoreným voči všetkým, mať veľké srdce... Potom [sv. Pavol] hovorí: «Znášajte sa navzájom v láske». Znášajte sa navzájom v láske a majte na srdci zachovávanie jednoty. Tým viac sa stávame silnými kameňmi v tomto chráme, čím slabšími sa robíme prostredníctvom týchto čností pokory, zhovievavosti, miernosti.“
Podľa slov Svätého Otca je to „tá istá cesta, ktorou šiel aj Ježiš. Urobil sa slabým až na smrť na kríži a stal sa tak silným!“ A tak musíme konať aj my: „Pýcha, povýšenecká sebestačnosť nám nepomôžu“. Keď sa stavia, „je nevyhnutné, aby architekt vyhotovil plán. A čo je plánom jednoty kresťanov?:
„Nádej, ku ktorej sme boli povolaní: nádej kráčať vpred smerom k Pánovi, nádej žiť v Cirkvi živej, postavenej zo živých kameňov mocou Ducha Svätého. Jedine podľa plánu nádeje môžeme napredovať v jednote Cirkvi. Boli sme povolaní k jednej veľkej nádeji. Vydajme sa za ňou! Ale so silou, ktorú nám dáva Ježišova modlitba za jednotu, s poddajnosťou Duchu Svätému, ktorý je schopný urobiť z tehál živé kamene, a s nádejou, že nájdeme Pána, ktorý nás povolal. Nájdeme ho, keď nadíde plnosť čias.“
