Vatikán 23. októbra (RV) Nie je možné byť kresťanmi bez milosti Ducha Svätého, ktorý nám dáva silu milovať, povedal pápež František pri rannej svätej omši v Dome sv. Marty. V centre jeho homílie bol dnes List sv. Pavla Efezanom (Ef 3,14-21), v ktorom sv. Pavol opisuje svoju skúsenosť s Ježišom, skúsenosť, ktorá ho priviedla k tomu, aby zanechal všetko, lebo bol zamilovaný do Krista. Je to jeho úkon adorácie: pokľaká predovšetkým pred Otcom, ktorý má moc dať oveľa viac než o čo môžeme prosiť, či na čo môžeme pomyslieť. Používa jazyk bez hraníc: adoruje tohto Boha, ktorý je ako more bez pobrežia, bez obmedzení, ako nekonečné more. Pavol za nás všetkých prosí Otca: «aby skrze jeho Ducha mocne zosilnel váš vnútorný človek».„Prosí Otca, aby Duch prišiel a aby nás posilnil, daroval nám silu. Nemôžeme kráčať vpred bez sily Ducha Svätého. Naše sily sú slabé. Nie je možné byť kresťanmi bez milosti Ducha. Je to práve Duch, ktorý nám premieňa srdce, ktorý nám pomáha napredovať v čnostiach, aby sme plnili prikázania.“
Potom Pavol Otca prosí o ďalšiu milosť: o prítomnosť Krista, aby nám dal rásť v láske k blížnemu. Kristova láska, «presahujúca každé poznanie», sa nedá pochopiť, iba ak cez úkon adorácie tej nekonečnej veľkosti:
„Toto je Pavlova mystická skúsenosť - učí nás modlitbe chvály a adorácie. Zoči-voči toľkým našim malichernostiam, našim egoistickým záujmom, z Pavla vytryskla táto chvála, tento úkon adorácie, a prosí Otca, aby nám poslal Ducha, aby nám dal silu, aby sme tak mohli kráčať vpred, aby nám dal pochopiť Kristovu lásku a aby nás Kristus v láske upevnil. Hovorí Otcovi: "Vďaka, lebo ty môžeš urobiť to, na čo sa my ani len neodvažujeme pomyslieť" Je to jedna pekná modlitba... Naozaj pekná modlitba.“
Pápež František teda uzatvára svoju homíliu:
„S takýmto vnútorným životom je možné pochopiť, že Pavol všetko zanecháva a pokladá to za odpadky, aby získal Krista a aby sa v Kristovi našiel. Urobí nám dobre myslieť takýmto spôsobom, adorovať Boha, to prospeje aj nám. Prospeje nám chváliť Boha, vstúpiť do tohto priestoru šírky, veľkoleposti, štedrosti a lásky. Prospeje nám to, lebo takto môžeme napredovať vo veľkom prikázaní – jedinom prikázaní, ktoré je základom všetkých ostatných: láska, milovať Boha a milovať blížneho.“
