*

Téma tohtoročného Celoslovenského liturgického dňa je inšpirovaná aktuálne prežívaným Rokom Sedembolestnej Panny Márie. Mariánska úcta je od počiatku nerozlučne spojená s kresťanskou liturgiou. Liturgie východu i západu jej dávajú význačné miesto, nakoľko sa spomienka na ňu nachádza v srdci slávenia – v eucharistickej modlitbe. Rozvinutú úctu podčiarkujú mnohé mariánske sviatky liturgického roka, ktorých zmysel osvetľuje konštitúcia Sacrosanctum concilium: „Pri slávení tohto ročného cyklu Kristových tajomstiev si svätá Cirkev s osobitnou láskou uctieva preblahoslavenú Bohorodičku Máriu, ktorá je nerozlučne spätá so spasiteľným dielom svojho Syna. V nej obdivuje a velebí vynikajúce ovocie vykúpenia a ako v prečistom obraze s radosťou kontempluje to, čím ona celá túži a dúfa byť.“ (SC 103)

Konštitúcia Lumen gentium sa tiež odvoláva na starobylosť úcty Bohorodičky, pod ktorej ochranu sa utiekajú veriaci v nebezpečenstvách a potrebách. Zároveň hovorí o Panne Márii ako o obraze a začiatku Cirkvi, ktorá sa má zavŕšiť v budúcom veku. Mária je pre putujúcu Cirkev znamením bezpečnej nádeje a útechy. (porov. LG 66-68)

Ak chceme hovoriť bližšie o vzťahu Preblahoslavenej Panny Márie s liturgiou, môžeme si pomôcť slovami bl. Pavla VI., ktoré o mariánskej úcte uvádza vo svojej exhortácii Marialis Cultus, keď uvažuje o tom, ako je Mária vzorom nábožnosti, s akou Cirkev slávi a vyjadruje vo svojom živote božské tajomstvá. „V tejto oblasti môže byť Panna Mária vzorom, pretože ona je pre Cirkev predobrazom a najvynikajúcejším vzorom viery, lásky a dokonalej jednoty s Kristom, to jest toho vnútorného rozpoloženia, s akým Cirkev, milovaná Nevesta, vo veľmi úzkom spojení so svojím Pánom, ho vzýva a jeho prostredníctvom vzdáva hold večnému Otcovi.“ (MC 16)

Mária je predovšetkým Panna, ktorá počúva: ona prijala slovo Božie s vierou. Viera bola pre ňu podmienkou Božieho materstva, cestou k nemu, keďže - ako hovorí svätý Augustín - „Blahoslavená Panna Mária vierou porodila (Ježiša), ako ho vierou počala“. Keď jej anjel vyvrátil pochybnosti, „ona, plná viery, počala Krista prv v mysli než v živote: Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova“; počala Krista vierou, ktorá bola príčinou jej šťastia a istoty, že sa splní (Božie) prisľúbenie. Tak si počína aj Cirkev, ktorá najmä v posvätnej liturgii, s vierou počúva, prijíma, hlása a uctieva si Božie slovo a podáva ho veriacim ako chlieb života; vo svetle Božieho slova skúma znamenia časov a vysvetľuje i prežíva dejinné udalosti ľudstva. (MC 17)

Mária je ďalej Panna, ktorá sa modlí. To je zjavné pri jej návšteve u matky Jána Krstiteľa. Pri tejto návšteve zaspievala svoj chválospev Bohu, spev poníženosti, viery a nádeje: Velebí moja duša Pána. Tento chválospev preblahoslavenej Panny Márie sa tak rozšíril, že sa stal spoločnou modlitbou celej Cirkvi všetkých čias. Mária sa prejavuje ako Panna, ktorá sa modlí, aj v Káne. Tam jemne a starostlivo predostrela Synovi prosbu, týkajúcu sa iba pozemskej potreby a dosiahla aj nadprirodzenú milosť: Ježiš tu urobil svoje prvé znamenie, a tým utvrdil vo viere učeníkov. Konečne aj posledný životopisný údaj uvádza Máriu ako Pannu, ktorá sa modlí: „Apoštoli jednomyseľne zotrvávali v modlitbách spolu so ženami a Máriou, Ježišovou matkou, a s jeho bratmi.“ Teda Máriu vidno v modlitbe aj v rodiacej sa Cirkvi a modlí sa za ňu vždy, i teraz, po svojom nanebovzatí, neprestáva vo svojom poslaní - oroduje a získava dar spásy. (MC 18)

Mária je panenská Matka. Ona pre svoju vieru a poslušnosť, zatienená Duchom Svätým, porodila na zemi samého Božieho Syna. Je to naozaj jedinečné a podivuhodné materstvo, ustanovené od Boha ako predobraz a vzor panenského materstva Cirkvi, ktorá sa taktiež stáva matkou tým, že „kázaním a krstom rodí pre nový a nesmrteľný život deti počaté z Ducha Svätého a splodené z Boha“. Otcovia teda správne učili, že vo sviatosti krstu Cirkev istým spôsobom pokračuje v Máriinom panenskom materstve. Možno uviesť napr. Leva Veľkého, ktorý v jednej vianočnej kázni vyhlasuje: „Aký počiatok mal (Kristus) v živote Panny, taký udelil i krstnému prameňu: dal vode to, čo dal Matke - silu Najvyššieho a zatienenie Duchom Svätým, mocou ktorých Mária porodila Spasiteľa, dávajú vode znovuzrodiť veriaceho“. (MC 19)

Mária je napokon Panna, ktorá prináša obetu. To sa prejavuje v obetovaní Ježiša v chráme. Cirkev pod vedením Ducha Svätého spozorovala v tejto udalosti okrem splnenia a zavŕšenia zákonov o obetovaní prvorodeného a očisťovaní matky spásonosné tajomstvo, patriace do dejín spásy: spozorovala, že sa tu zvestuje spása všetkých ľudí, keďže Simeon nazval malého Ježiša svetlom na osvietenie pohanov a slávou Izraela. Spoznal v ňom Mesiáša, Spasiteľa všetkých; konečne prorocky pochopil aj vzťah tohto tajomstva ku Kristovmu utrpeniu. Simeonove slová totiž spájajú v jedinom proroctve Syna - „znamenie, ktorému budú odporovať“ - a Matku, ktorej dušu prenikne meč - tieto Simeonove slová sa splnili na Kalvárii, kde Kristus „obetoval seba samého bez úhony Bohu“ a kde Mária stála pri kríži, „kde veľmi trpela spolu so svojím Jednorodeným, s materinským srdcom sa pridružila k jeho obete a s láskou súhlasila s obetovaním žertvy, ktorú ona porodila“ a obetovala ju aj ona večnému Otcovi. (MC 20)

Panna Mária je vzorom uctievania Boha pre celú Cirkev, ale je zrejme učiteľkou nábožnosti aj jednotlivým kresťanom. Veriaci začali na ňu včas hľadieť, aby, podobne ako ona, urobili zo svojho života službu Bohu a zo svojej služby životný záväzok. Už v IV. storočí svätý Ambróz, prihovárajúc sa veriacim vyslovil želanie, aby v každom z nich bola duša Márie na chválu Božiu: „Nech je v každom duša Márie, aby zveleboval Boha; nech je v každom jej duch, aby plesal v Bohu“. Mária je však predovšetkým vzorom služby Bohu, ktorou každý robí zo svojho života obetu Bohu. Tak to možno počuť v jej slovách, ktoré odpovedala Božiemu poslovi: „Hľa, služobnica Pána! Nech sa mi stane podľa tvojho slova!“; tým vlastne predišla prekrásnu prosbu modlitby Pána: „Buď vôľa tvoja!“ Máriin súhlas je pre všetkých kresťanov poučením a vzorom, aby urobili z poslušnosti Otcovej vôli cestu a prostriedok vlastného posväcovania.

Na záver našej úvahy, keďže sme pozvaní každodenne slúžiť svätú omšu, pripomeňme si: Kde je Eucharistia, tam je Cirkev! Mária, ako Matka Cirkvi, je pri každom eucharistickom slávení.

Svätý Ján Pavol II. v 57. bode Encykliky Cirkev žije z eucharistie (EE) rozjímal nad Ježišovými slovámi: Toto robte na moju pamiatku (Lk 22, 19). Už to nebolo v kontexte uvažovaných myšlienok z 54. bodu Encykliky, kedy sa na tieto slová odvoláva Mária, aby nás povzbudila v dôvere o pravdivosti Ježisových slov v súvislosti s podstatnou premenou chleba a vína na Telo Kristovo a jeho Krv. Pápežom zopakované Ježišovo odporúčanie v tejto chvíli nás vťahuje do tajomstva udalosti umučenia na Kalvárii, presnejšie, k situácii tesne pred Ježišovým skonom. Ježišove slová: Žena, hľa tvoj syn! a: Hľa, tvoja matka! (Jn 19, 26-27) v žiadnom prípade nespochybňujú dostatočnosť Kalvárskej obety a neodvádzajú našu pozornosť nesprávnym smerom, ale akoby ešte väčšmi podčiarkli čo Ježiš vykonal vo vzťahu k svojej matke v náš prospech. Od tejto chvíle, sláviť tajomstvo Kalvárskej obety pri svätej omši, bude akoby spolukráčaním k oltáru s Máriou, ktorá je nám vždy znova darovaná ako Matka. K oltáru treba vždy vykročiť spolu s Máriou, ale to vykročenie, je zároveň i znova vstúpenie do Matkinej školy, nech nás neprestajne sprevádza a formuje. Kde je Eucharistia, tam je Cirkev! A Mária, ako Matka Cirkvi, je pri každom eucharistickom slávení. V tomto smere je veľmi výrazná a zhodná tradícia ako na Východe tak aj na Západe (EE, 57).

Rok Sedembolestnej Panny Márie nás, okrem iného, privádza na Kalváriu, ku Kristovej obeti na kríži, ktorá sa sprítomňuje pri svätej omši, i keď nekrvavým spôsobom. Na Kalvárii stála pod krížom Sedembolestná Panna Mária, je prítomná i pri každej novozákonnej, nekrvavej obete svätej omše.

Niesť v sebe i naďalej uistenie svätého Jána Pavla II. pre nás všetkých o dennom spolukráčaní s Máriou k oltáru môže byť živým odkazom Roka Sedembolestnej Panny Márie. Kráčajme s Tou, ktorá je vzorom nábožnosti, ktorá počúva, ktorá sa modlí, ktorá je vždy panna, ktorá prináša obetu, ktorá je vzorom uctievania Boha, ktorá je príkladom služby Bohu a denne s nami kráča k oltáru. Jej sme sa zasvätili v Šaštíne (2014). Máriu Sedembolestnú prosme o orodovanie, aby sme napokon, znova podľa Jej príkladu, zostali verní v službe. Amen.

Mons. Stanislav Stolárik

predseda Liturgickej komisie Konferencie biskupov Slovenska

( TK KBS, ss, jh, ml; pz ) 20141023026   |   Upozorniť na chybu v správe |

[naspäť]