Vatikán 21. októbra (RV) Kardinálske konzistórium 20. októbra vo Vatikáne bolo ďalším významným krokom zo strany Svätého Otca a Katolíckej cirkvi pomôcť vyriešiť tragickú situáciu blízkovýchodných kresťanov, vystavených tlaku fundamentalizmu, extrémizmu i priamemu teroristickému násiliu. Takmer 90 kardinálov a šesť patriarchov východných katolíckych cirkví na ňom prebralo nasledujúce témy: požiadavka pokoja a zmierenia pre Blízky východ, obrana náboženskej slobody, podpora miestnych komunít, výchova novej generácie schopnej dialogických vzťahov. V neposlednom rade to bola úloha medzinárodného spoločenstva a postup diplomacie Svätej stolice v tomto smere.Na stretnutí odzneli tri desiatky vystúpení. Snahou všetkých zúčastnených bolo hľadať odpoveď, ako pomôcť blízkovýchodným kresťanom dostať sa von z dilemy, či emigrovať alebo zostať vo vlasti. Jednohlasne bolo zdôraznené, že tu v nijakom prípade nejde o vojnu medzi kresťanstvom a islamom, naopak, kresťania sa usilujú o pozitívne vzťahy s moslimami. Štátny sekretár kardinál Pietro Parolin predložil analýzu kľúčových problémov vzhľadom na jednotlivé zainteresované krajiny: Irak, Sýriu, Egypt, Svätú zem, Jordánsko, Libanon. Ako povedal, k základným problémom v pozadí patrí chýbajúce rozlišovanie medzi náboženstvom a štátom, čo sťažuje chápanie občianstva s garanciou rovnakých práv pre všetkých.
Na konzistóriu sa hovorilo o súrnej potrebe Blízkeho východu nanovo určiť svoju budúcnosť a o úlohe Jeruzalema ako „hlavného miesta viery“ troch monoteistických náboženstiev. Témami boli izraelsko-palestínsky konflikt, sýrsky konflikt a teroristické vyčíňanie Isisu. Okrem zásadného odmietnutia propagovania násilia v mene Boha kardináli hovorili aj o prevencii medzinárodného rozšírenia terorizmu venovaním pozornosti vnútorným sociálnym problémom v krajinách Západu.
V príspevkoch bolo zdôraznené, že uznanie náboženskej slobody, ktorá predstavuje základné ľudské právo, musí byť sprevádzané uznaním všetkých občianskych práv rovnako aj pre kresťanov. Požiadavka výchovy k náboženskej znášanlivosti bola konkretizovaná napr. používaním učebníc, ktoré žiakom pozitívne hovoria aj o náboženstvách odlišných od štátneho.
Konštatované boli dobré vzťahy s pravoslávnymi cirkvami a jednotnosť samotných východných katolíckych cirkví medzi sebou v otázke riešenia prebiehajúcej krízy, čo pozitívne vplýva na situáciu. Zdôraznená bola aj pohostinnosť voči kresťanským utečencom donúteným k úteku a s tým súvisiaca pastoračná starostlivosť, rešpektujúca ich vlastný východný rítus. Pre upevnenie blízkovýchodných kresťanov v rozhodnutí zostať vo svojej vlasti je dôležitá humanitárna pomoc zo strany cirkví v iných krajinách, ale aj podporovanie pútí a cestovného ruchu.
Konzistórium rozhodlo aj v otázke dvoch kanonizácií. Termín slávenia najbližšej z nich, týkajúcej sa indického oratoriána a apoštola Srí Lanky pátra Jozefa Vaza, bol stanovený na 14. januára, ako súčasť apoštolskej návštevy Srí Lanky. K hypotetickej ceste Svätého Otca do Iraku sa vatikánsky hovorca P. Federico Lombardi na tlačovej konferencii po konzistóriu vyjadril, že táto nie je bezprostredne aktuálna.
