Vatikán 16. októbra (RV) Je ľahké modliť sa, keď prosíme o milosti, ale náročnejšia je modlitba chvály, práve to však je modlitba pravej radosti – povedal pápež František v homílii rannej svätej omše v Dome sv. Marty. Zameral sa v nej na List Efezanom (Ef 1,1-10), kde sv. Pavol s radosťou vznáša svoje dobrorečenie k Bohu. Je to modlitba chvály, ktorú my bežne nemáme zaužívanú. Chváliť Boha je čistou veľkodušnosťou a znamená vstúpiť do veľkej radosti.„Vieme sa veľmi modliť, keď prosíme o niečo, aj keď ďakujeme Pánovi, ale modlitba chvály je pre nás trochu náročnejšia, nie je tak obvyklé chváliť Pána. A môžeme si to lepšie uvedomiť, keď si spomenieme na to, čo učinil Pán v našom živote: ‚V ňom – v Kristovi – si nás vyvolil pred stvorením sveta.‘ Požehnaný si, Pane, že si ma vyvolil! Je to radosť z otcovskej láskavej blízkosti.“
„Modlitba chvály nám prináša túto radosť, že sme šťastní pred Pánom. Snažme sa, aby sme ju našli!“ – povzbudzuje Svätý Otec a dodáva, že východiskovým bodom je pamätať na toto vyvolenie: „Boh si ma vyvolil pred stvorením sveta. Ale toto sa nedá pochopiť!“
„Nemožno to pochopiť a nedá sa to ani predstaviť, že Pán ma poznal pred stvorením sveta, že moje meno bolo v Pánovom srdci. Takáto je pravda! Takéto je zjavenie! Ak tomu neveríme, nie sme kresťania! Možno budeme preniknutí deistickou religiozitou, ale nebudeme kresťanmi! Kresťan je ten, kto je vyvolený, kresťan bol vyvolený v Božom srdci pred stvorením sveta. Aj táto myšlienka napĺňa radosťou naše srdcia: Som vyvolený! A dáva nám to istotu.“
„Naše meno je v srdci Boha, priamo v útrobách Boha, ako dieťa v lone svojej matky. To je naša radosť, že sme vyvolení.“ To je niečo, čo nemožno pochopiť len hlavou, ani len samotným srdcom. Aby sme tomu porozumeli, musíme vstúpiť do tajomstva Ježiša Krista. Tajomstvo milovaného Syna: ‚On v hojnosti vylial svoju krv za nás, so všetkou múdrosťou a rozumnosťou, keď nám dal poznať tajomstvo svojej vôle.‘ A toto je tretí postoj: vstúpiť do mystéria.
„Keď slávime Eucharistiu, vstupujeme do tohto mystéria, ktoré nemožno plne pochopiť: Pán je živý, je tu s nami, vo svojej sláve, vo svojej plnosti a opäť dáva svoj život za nás. Tomuto postoju vstúpenia do mystéria sa musíme učiť každý deň. Kresťan, to je taká žena či muž, čo sa usiluje vstúpiť do mystéria. Tajomstvo nemožno ovládnuť: Je to mystérium! Vstúpim doň.“
Modlitba chvály je teda v prvom rade „modlitbou radosti“, a potom „modlitbou pamäti: ‚Koľko toho Pán pre mňa urobil! S akou veľkou nehou ma sprevádzal, ako sa znížil. Sklonil sa ako sa otec zohýna k dieťaťu, aby mohlo kráčať.‘“ Svätý Otec ukončil dnešnú homíliu modlitbou k Duchu Svätému, ktorý nám dáva „milosť vstúpiť do tajomstva, zvlášť keď slávime Eucharistiu“.
