Vatikán 15. októbra (RV) V dnešnú stredu sa Námestie sv. Petra vo Vatikáne opäť zaplnilo účastníkmi generálnej audiencie. Boli medzi nimi aj slovenskí pútnici zo Sniny, Igramu, Kysuckého Nového Mesta a ďalší. Svätý Otec po príchode na námestie pozdravoval a požehnával veriacich prechádzajúc pomedzi nich a presne o desiatej hodine začal audienciu znakom kríža a pozdravom Pokoj vám. Nasledovalo čítanie z knihy Zjavenia apoštola Jána (Zjv 21,1-3): «Videl som nové nebo a novú zem, lebo prvé nebo a prvá zem sa pominuli a ani mora už niet. A videl som, ako z neba od Boha zostupuje sväté mesto, nový Jeruzalem, vystrojené ako nevesta, ozdobená pre svojho ženícha. A počul som mohutný hlas od trónu hovoriť: „Hľa, Boží stánok je medzi ľuďmi! A bude medzi nimi prebývať; oni budú jeho ľudom a sám Boh - ich Boh - bude s nimi.“»
Katechéza bola pokračovaním cyklu o Cirkvi. Svätý Otec v odpovedi na otázku, čo bude s Božím ľudom na konci, hovoril o „Cirkvi – neveste, ktorá čaká na svojho ženícha“. Na obraze nového Jeruzalema vysvetlil hlboký dôvod kresťanskej nádeje, ktorá – ako zdôraznil – nie je len želaním či optimizmom, ale očakávaním:
„Pred pohľadom na tento neslýchaný a podivuhodný výjav sa naše srdce nemôže necítiť pevne utvrdené v nádeji. Vidíte, kresťanská nádej nie je jednoduchým želaním, túžbou, nie je optimizmom: pre kresťana je nádej očakávaním, vrúcnym očakávaním, nadšeným z konečného a definitívneho naplnenia tajomstva, tajomstva Božej lásky, v ktorej sme sa znovuzrodili a už v nej žijeme. Je tiež očakávaním niekoho, ktorý má prísť: Krista, Pána, ktorý je nám deň čo deň bližšie a ktorý príde, aby nás nakoniec uviedol do plnosti svojho spoločenstva a svojho pokoja.“
V závere príhovoru Svätý Otec prítomných povzbudil, aby nikdy nezabudli na to, že takto budeme navždy s Pánom, a trikrát to spolu s nimi zopakoval. Po katechéze nasledovali pozdravy rôznym jazykovým skupinám: V pozdrave poľsky hovoriacim pútnikom pápež František pripomenul dnešný sviatok sv. Terézie z Avily a zajtrajšie výročie voľby Karola Wojtylu: „Dnes si pripomíname sv. Teréziu od Ježiša, karmelitánku, pannu a učiteľku Cirkvi. Na zajtra pripadá výročie zvolenia svätého Jána Pavla II. na Petrov stolec. Týchto dvoch svätých spája dôvera v Boha, oddanosť Cirkvi a mystický život. Poučme sa z ich evanjeliového radikalizmu a duchovného rastu k plnému spoločenstvu s Bohom.“
Svätý Otec ukončil generálnu audienciu prosbou o modlitbu za prebiehajúce III. mimoriadne generálne zasadnutie Synody biskupov: „Naďalej prosme Pannu Máriu o príhovor za synodu o rodine.“ Dodal výzvu „ďakovať Pánovi za dar rodiny“ a chorých povzbudil, aby „obetu svojho utrpenia spájali s úmyslom modlitieb za pokoj v našich rodinách“. Novomanželom odporučil „založiť ich rodinný dom na skale Božieho slova“.
*
Prinášame plné znenie katechézy Svätého Otca Františka:
Drahí bratia a sestry, dobrý deň!
Počas tohto obdobia sme rozprávali o Cirkvi, o našej svätej hierarchickej matke Cirkvi, o Božom ľude na ceste. Dnes sa chceme opýtať: čo bude na konci s Božím ľudom? Čo bude s každým z nás? Čo máme očakávať? Apoštol Pavol povzbudzoval kresťanov v solúnskom spoločenstve, ktorí si kládli tie isté otázky, a po jeho vysvetlení opakovali tieto slová, ktoré patria medzi najkrajšie v Novom zákone: «A tak budeme navždy s Pánom!» (1 Sol 4,17). Sú to jednoduché slová, no majú obrovskú intenzitu nádeje! «A tak budeme navždy s Pánom!». Veríte tomu? Hm, zdá sa mi, že nie! Veríte? Zopakujeme to spoločne trikrát? [Zhromaždení odpovedajú: «áno» a trikrát opakujú spoločne so Svätým Otcom: A tak budeme navždy s Pánom!]
Je príznačné ako Ján v knihe Zjavenia, vychádzajúc z intuície prorokov, opisuje túto konečnú, definitívnu dimenziu výrazmi: «nový Jeruzalem, sväté mesto, ktoré zostupuje z neba od Boha, vystrojené ako nevesta, ozdobená pre svojho ženícha» (porov. Zjv 21,2) Nuž hľa, toto nás čaká! Všimnime si teda, čím je Cirkev: je Božím ľudom, ktorý nasleduje Pána Ježiša a deň čo deň sa pripravuje na stretnutie s ním ako nevesta so svojím ženíchom. Nie je to iba akýsi spôsob vyjadrenia: bude naozajstná a pravá svadba! Áno, pretože Kristus, tým, že sa stal človekom ako my, spojac nás všetkých do jednoty so sebou svojou smrťou a zmŕtvychvstaním, sa naozaj s nami oženil a urobil si z nás ako ľudu svoju nevestu. A toto nie je nič iné, ako plnenie plánu spoločenstva a lásky, ktorý utkal Boh v priebehu celých dejín, dejín Božieho ľudu i vlastných dejín každého z nás. A Pán privádza toto všetko k uskutočneniu!
Je tu ešte ďalší prvok, ktorý nás potešuje a otvára nám srdce. Ján nám hovorí, že v Cirkvi, Kristovej neveste, sa ukazuje «nový Jeruzalem». To znamená, že Cirkev, okrem toho, že je nevesta, je povolaná, aby sa stala mestom, prvotriednym symbolom spolunažívania a ľudských vzťahov. Nuž, aké je pekné môcť už teraz kontemplovať, na základe ďalšieho veľmi pôsobivého obrazu zo Zjavenia, všetky národy a kmene spoločne zhromaždené v tomto meste, ako v stane, bude to «Boží stánok» (porov. Zjv 21,3)! V tomto slávnostnom zhromaždení už viac nebude osamotenosť, panovačnosť a rozdiely akéhokoľvek druhu – spoločenskej, etnickej či náboženskej povahy – ale všetci budeme jedno v Kristovi.
Pred pohľadom na tento neslýchaný a podivuhodný výjav, naše srdce nemôže necítiť, že je mocným spôsobom utvrdzované v nádeji. Všimnite si, že kresťanská nádej nie je jednoduchou túžbou, želaním, nie je optimizmom: pre kresťana je nádej očakávaním, vrúcnym očakávaním, nadšeným z konečného a definitívneho naplnenia tajomstva, tajomstva Božej lásky, v ktorej sme sa znovuzrodili a už v nej žijeme. Je tiež očakávaním niekoho, kto má prísť: Krista, Pána, ktorý je nám čoraz bližšie, deň čo deň, a ktorý príde, aby nás konečne uviedol do plnosti svojho spoločenstva a svojho pokoja. Úlohou Cirkvi teda je udržiavať zažatú a dobre viditeľnú lampu nádeje, aby mohla i naďalej žiariť ako bezpečné znamenie spásy a svietiť celému ľudstvu na cestu, ktorá ho privedie ku stretnutiu s milosrdnou tvárou Boha.
Drahí bratia a sestry, toto teda očakávame: Ježišov návrat! Nevesta Cirkev očakáva svojho ženícha! Musíme sa však opýtať seba samých veľmi úprimne: sme skutočne žiariví a dôveryhodní svedkovia tohto očakávania, tejto nádeje? Žijú naše spoločenstvá v znamení prítomnosti Pána Ježiša a vo vrúcnom očakávaní jeho príchodu, alebo sa javia ako unavené, strnulé, pod ťarchou námahy a rezignácie? Hrozí aj nám, že sa nám minie olej viery a olej radosti? Buďme ostražití!
Prosme Pannu Máriu, matku nádeje a Kráľovnú neba, aby nás vždy udržiavala v postoji načúvania a očakávania, aby sme mohli byť už teraz preniknutí Kristovou láskou a aby sme jedného dňa mali účasť na radosti bez konca, v plnom spoločenstve s Bohom, a nezabúdajte na to, nikdy na to nezabudnite, že «takto navždy budeme s Pánom!» Zopakujeme to znovu trikrát? [Zhromaždení trikrát opakujú spoločne so Svätým Otcom: A tak budeme navždy s Pánom!] Ďakujem.
Preložila: sr. Agnes Jenčíková CJ
