Vatikán 7. októbra (RV) Nezabúdajme pri modlitbe na našu históriu. To je nosná myšlienka z dnešnej rannej homílie Svätého Otca z Domu sv. Marty. Pápež František tiež zdôraznil, že v priebehu našej životnej cesty Pán vždy kráča po našom boku a vyzval tiež veriacich, aby počas dňa aj popri zaneprázdnenosti mnohými záležitosťami nezabúdali na modlitbu. V dnešnej homílii Svätý Otec vychádzal z prvého čítania (Gal 1,13-24), v ktorom sv. Pavol spomína na svoj život, neskrývajúc svoje hriechy. Pán „si zvolil svoj ľud a sprevádzal ho počas putovania v púšti ako aj v priebehu celého života“, povedal Svätý Otec. To, čo Boh urobil so svojím ľudom, urobil a robí aj s každým z nás“. „Boli sme vybraní. Prečo som ja kresťan a nie tamten v diaľke, ktorý ani len nepočul hovoriť o Ježišovi Kristovi?“, kladie si otázku pápež František a zároveň odpovedá: „Je to milosť. Milosť daná z lásky.“ „Pamätať na túto skutočnosť v jej konkrétnosti, to je to, čo robí sv. Pavol.“ Vyznáva, že zúrivo prenasledoval Cirkev a nehovorí: ‚Som dobrý, som synom tamtoho a mám vážený pôvod...‛ Nie, Pavol hovorí: ‚Prenasledoval som, nebol som dobrým človekom!‛ Pavol pamätá na svoju životnú púť a tak začal spomínať aj na počiatky:
„Tento zvyk spomínať na náš život nie je medzi nami veľmi bežný. Zabúdame. Žijeme v tejto chvíli a potom už nepamätáme na minulosť. Každý z nás má svoj príbeh: príbeh milosti, príbeh hriechu, príbeh životnej cesty, mnohých vecí... Je veľmi prospešné modliť sa pomocou našej osobnej histórie. Pavol tak robí, keď spomína na časť svojho životného príbehu. V podstate hovorí: ‚On si ma vybral! Zachránil ma! Bol mojím spoločníkom na ceste...‛“
„Spomínať na vlastný život znamená oslavovať Boha. Pamätať na vlastné hriechy, od ktorých nás Pán zachránil, znamená vzdávať Bohu slávu, povedal Svätý Otec. „Preto Pavol hovorí, že sa chváli jedine dvoma vecami: vlastnými hriechmi a milosťou ukrižovaného Boha, jeho milosťou“. Ako o ňom povedal pápež František, „spomínal na svoje hriechy a chválil sa: ‚Bol som hriešnikom, no ukrižovaný Kristus ma zachránil‛. Chválil sa Kristom. Toto bola Pavlova pamäť. A je to aj pamätanie, ku ktorému nás pozýva samotný Ježiš“:
„Ježiš hovorí Marte (Lk 10,38-42): «Staráš sa a znepokojuješ pre mnohé veci, a potrebné je len jedno. Mária si vybrala lepší podiel.» Čo to znamená? Počúvať Pána a pamätať. Nemôžeme sa každý deň modliť tak, ako by sme ani nemali vlastné dejiny. Každý z nás má svoj príbeh. Poďme sa modliť s týmto príbehom v srdci, ako Mária. Mnohokrát sme tak ako Marta rozptýlení prácou, udalosťami dňa, plnením si povinností a zabúdame na túto históriu.“
Náš vzťah s Bohom podľa slov Svätého Otca „nezačína v deň krstu: ním je spečatený“. Začal sa vtedy, „keď sa na nás Boh zahľadel vo večnosti a vybral si nás. Začína sa v srdci Boha“:
„Treba pamätať na to, že sme boli vybraní, že si nás Boh zvolil. Pamätať na našu cestu zmluvy. Táto zmluva bola dodržiavaná, alebo nie? Nie: sme hriešnici a pamätáme na to. A pamätať na prísľub daný Bohom, ktorý nikdy nesklame, ktorý je našou nádejou, toto je ozajstná modlitba.“
Pápež František uzavrel homíliu pozvaním modliť sa slovami Žalmu 139: «Pane, ty ma skúmaš a vieš o mne všetko; ty vieš, či sedím a či stojím. Už zďaleka vnímaš moje myšlienky: či kráčam a či odpočívam, ty ma sleduješ.» „Toto znamená modliť sa a spomínať pred Bohom na náš príbeh. Lebo náš príbeh je príbehom jeho lásky k nám“, povedal Svätý Otec.
