Vatikán 28. septembra (RV) Dnešná nedeľa vo Vatikáne prebehla v znamení blížiacej sa biskupskej synody o rodine. Svätý Otec František tiež na túto nedeľu vyhlásil deň modlitieb za synodu a na Svätopeterské námestie pozval seniorov, prarodičov z celého sveta. Prišlo ich okolo 40-tisíc z 20 krajín sveta. Pozvanie prijal i emeritný pápež Benedikt XVI. Prinášame plné znenie príhovoru Svätého Otca Františka: „Drahí bratia a sestry, dobrý deň!
Ďakujem vám, že ste prišli v takom hojnom počte! A vďaka za slávnostné prijatie. Dnes je váš sviatok, náš sviatok! Ďakujem Mons. Pagliovi a všetkým, ktorí ho pripravili. Ďakujem osobitne emeritnému pápežovi Benediktovi XVI. za jeho prítomnosť. Veľa ráz som povedal, že sa teším tomu, aby býval tu vo Vatikáne, pretože to je ako mať v dome múdreho starého otca. Ďakujem!
Počúval som svedectvá niektorých z vás, ktoré predstavujú skúsenosti spoločné toľkým starým ľuďom a starým rodičom. No jedno bolo odlišné, svedectvo bratov z Karakošu, ktorí utiekli pred násilným prenasledovaním. Všetci spoločne im vyslovme osobitné „ďakujem“! Je to veľmi pekné, že ste sem dnes prišli: je to dar pre Cirkev. A my vám ponúkame našu blízkosť, našu modlitbu a našu konkrétnu pomoc. Násilie voči starým ľuďom je nehumánne, rovnako ako násilie páchané na deťoch. No Boh vás neopúšťa, je s vami! S jeho pomocou ste a naďalej budete pamäťou pre váš ľud; a aj pre nás, pre veľkú rodinu Cirkvi. Vďaka!
Títo bratia nám dosvedčujú, že aj v najťažších skúškach starí ľudia, ktorí majú vieru sú ako stromy, ktoré naďalej prinášajú ovocie. A toto platí aj v bežnejších situáciách, v ktorých však môžu byť iné pokušenia a iné formy diskriminácie. O niektorých sme počuli z ďalších svedectiev. Staroba je osobitným spôsobom časom milosti, v ktorom Pán pre nás obnovuje jeho povolanie: Volá nás udržiavať a odovzdávať vieru, volá nás modliť sa, osobitne prihovárať sa za druhých, volá nás byť blízkymi tým, ktorí to potrebujú. Starí ľudia, starí rodičia, majú schopnosť chápať obzvlášť ťažké situácie: je to úžasná schopnosť! A keď sa modlia za tieto situácie, ich modlitba je silná, je mocná!
Starým rodičom, ktorým sa dostalo požehnanie vidieť deti svojich detí (porov. Ž 128,6), je zverená veľká úloha: odovzdávať životnú skúsenosť, rodinný príbeh, príbeh spoločenstva, históriu národa; v jednoduchosti sa deliť s múdrosťou, i so samotnou vierou, s tým najcennejším dedičstvom! Blažené sú rodiny, ktoré majú starých rodičov nablízku. Starý otec je otcom dvojnásobne a stará mama je dvojnásobne matkou. V tých krajinách, kde bolo kruté náboženské prenasledovanie, myslím napríklad na Albánsko, ktoré som navštívil minulú nedeľu, v týchto krajinách to boli práve starí rodičia, kto prinášal deti v skrytosti na krst a kto im odovzdával vieru. Skvele! Boli statoční v prenasledovaniach a zachránili vieru v týchto krajinách!
No nie vždy starší človek, starý otec, stará matka, má rodinu, ktorá ho môže prijať. A tak prichádzajú vhod domovy pre seniorov..., kiež sú naozaj domovmi, a nie väznicami! A kiež slúžia starým ľuďom, a nie záujmom niekoho iného! Nemajú čo byť také ústavy, v ktorých starí ľudia žijú zabudnutí, ako ukrytí, zanedbaní. Cítim sa blízkym toľkým starým ľuďom, ktorí bývajú v týchto ústavoch, a myslím s vďačnosťou na tých, ktorí ich chodia navštevovať a ujímajú sa ich. Domovy pre seniorov by mali byť „pľúcami“ ľudskosti v tom-ktorom meste, štvrti či farnosti; mali by byť „svätyňami“ ľudskosti, kde sa tomu, kto je starý a slabý, venuje taká starostlivosť a opatera ako staršiemu bratovi či staršej sestre. Je také záslužné navštíviť starého človeka! Pozrite na našich chlapcov a dievčatá: často ich vidíme rezignovaných a smutných; nech idú navštíviť starého človeka, a stanú sa radostnými!
Je tu však aj realita odkladania starých ľudí: koľkokrát sú starí ľudia odsúvaní bokom s takými postojmi ponechania napospas, že ide o skutočnú skrytú eutanáziu! Je to výsledok tej kultúry vyraďovania, ktorá prináša nášmu svetu toľko zla. Vyraďujú sa deti, vyraďujú sa mladí, pretože nemajú prácu, a vyraďujú sa starí ľudia pod rúškom udržiavania „rovnováhy“ ekonomického systému, v centre ktorého nie je ľudská osoba, ale peniaze. Všetci sme povolaní čeliť tejto jedovatej kultúre vyraďovania!
My kresťania, spolu so všetkými ľuďmi dobrej vôle, sme povolaní trpezlivo budovať spoločnosť, ktorá bude iná: pohostinnejšia, ľudskejšia, inkluzívnejšia, ktorá nepotrebuje vyraďovať toho, kto je slabý na tele či na duchu, ale naopak, je to spoločnosť, ktorá svoje napredovanie meria práve vo vzťahu k týmto osobám.
Ako kresťania a ako občania sme povolaní vynachádzať s predstavivosťou a múdrosťou, cesty na zhostenie sa tejto výzvy. Národ, ktorý sa nestará o starých rodičov a nezaobchádza s nimi dobre, je národom, ktorý nemá budúcnosť! Prečo nemá budúcnosť? Pretože stráca pamäť a odtína sa od svojich vlastných koreňov. Ale pozor: vy máte zodpovednosť udržiavať tieto korene živé vo vás samých! Modlitbou, čítaním evanjelia, skutkami milosrdenstva. Takto zostaneme ako živé stromy, ktoré ani v starobe neprestávajú prinášať ovocie. Jednou z najnádhernejších vecí v živote rodiny, v našom ľudskom živote ako rodiny, je pohladiť dieťa a nechať sa pohladiť starým otcom a starou mamou. Ďakujem!“
Preložil: Jozef Bartkovjak SJ
