Vatikán 23. septembra (RV) Kresťanský život je jednoduchý: počúvať Božie slovo a uskutočňovať ho, uvažovať nad tým, čo nám hovorí. Touto myšlienkou sa zaoberal pápež František počas rannej svätej omše, ktorú slávil v utorok 23. septembra v kaplnke Domu sv. Marty. Svätý Otec v homílii poukázal na to, ako boli prijímané Ježišove slová v jeho časoch. Slová, ktoré hovoril, zneli ako nové, ako nová sa javila autorita, s akou boli prednášané. Boli to slová, ktoré sa dotýkali srdca a v ktorých mnohí vnímali „moc spásy“, ktorú ohlasovali. Preto zástupy nasledovali Ježiša. Ale boli aj takí, ktorí ho nasledovali pre výhody, bez prílišnej čistoty srdca. Za dvetisíc rokov, ako poznamenal pápež, sa toto veľmi nezmenilo. Aj dnes mnoho ľudí počúva Ježiša ako deväť malomocných z evanjelia, ktorí spokojní s prinavrátením svojho zdravia zabudli na Ježiša, ktorý im ho vrátil:
„Avšak Ježiš neustále hovorí k ľuďom a miluje ľudí, miluje zástup, až do tej miery, že hovorí: ‚Títo, ktorí ma nasledujú, tento obrovský dav, sú moja matka a moji bratia, sú to títo‘. A vysvetľuje: ‚Tí, čo počúvajú Božie slovo a uskutočňujú ho.‘ Toto sú dve podmienky pre nasledovanie Ježiša: počúvať Božie slovo a uskutočňovať ho. Toto je kresťanský život, nič viac. Jednoduché, ľahké. Možno sme ho urobili trochu ťažším pre mnohé vysvetlenia, ktorým nikto nerozumie, ale kresťanský život je toto: Počúvať Božie slovo a uskutočňovať ho.“
To je dôvod, prečo – ako je opísané v úryvku z Lukášovho evanjelia (Lk 8, 19-21) – Ježiš odpovie tým, ktorí mu oznámili, že ho hľadali jeho príbuzní: «Mojou matkou a mojimi bratmi sú tí, čo počúvajú Božie slovo a uskutočňujú ho.» A pre počúvanie Božieho slova, Ježišovho slova, stačí otvoriť si Bibliu, Evanjelium, poznamenal Svätý Otec. Avšak, ako hovorí, nemáme ich iba čítať, ale treba im načúvať. „Počúvať Božie slovo znamená čítať ho a pýtať sa: ‚Čo to hovorí môjmu srdcu? Čo mi hovorí Boh týmto slovom?‘ A náš život sa zmení.“
„Zakaždým, keď to urobíme, – keď otvoríme Evanjelium, prečítame si nejakú stať a pýtame sa sami seba: ‚ Boh sa týmto ku mne prihovára. Hovorí mi niečo? A ak áno, čo mi hovorí?‘ – načúvame Božiemu slovu, počúvame ho ušami a počúvame ho srdcom. To znamená otvoriť srdce Božiemu slovu. Ježišovi nepriatelia počúvali Ježišove slová, ale zdržiavali sa blízko neho preto, lebo sa snažili nájsť omyl, podchytiť ho v reči, aby stratil autoritu. Ale nikdy sa nepýtali: ‚Čo mi Boh v tomto slove hovorí?‘ A Boh hovorí nielen ku všetkým. Áno, hovorí ku všetkým, ale hovorí ku každému z nás. Evanjelium bolo napísané pre každého z nás.“
Iste, uviesť do praxe to, čo sme počuli, „nie je ľahké“, pretože „je jednoduchšie žiť spokojne bez znepokojovania sa požiadavkami Božieho slova“. Konkrétnymi pomôckami na uskutočňovanie Božieho slova sú prikázania, blahoslavenstvá. Pritom je vždy treba počítať s Ježišovou pomocou, aj vtedy, keď naše srdce počúva, no tvári sa, že nerozumie. On je milosrdný a odpúšťa všetkým, očakáva všetkých, pretože je trpezlivý:
„Ježiš prijíma všetkých, aj tých, ktorí počúvajú Božie slovo, a potom ho zrádzajú. Spomeňme si na Judáša. Hovorím mu ‚priateľ‛, v tej chvíli, keď ho Judáš zrádza. Pán vždy zasieva svoje slovo, žiada len srdce otvorené pre počúvanie a ochotné uviesť ho do života. Nech sú preto dnešnou modlitbou tieto slová žalmu: «Priveď ma, Pane, na chodník svojich príkazov», teda na chodník tvojho slova, aby som sa pod tvojím vedením naučil uskutočňovať ho.“
