Vatikán 22. septembra (RV) Svätý Otec sa vrátil zo svojej návštevy v Albánsku. V pondelok 22. septembra napoludnie sa v Bazilike Santa Maria Maggiore poďakoval za úspešný priebeh tejto svojej 4. apoštolskej cesty. Na oltár Panny Márie pod obrazom Salus Populi Romani položil za spevu Salve Regina kyticu kvetov, ktorú mu včera večer podarovali deti v Centre Betánia v Tirane.Podľa slov P. Lombardiho návšteva prebehla bez akýchkoľvek bezpečnostných problémov, v rodinnej atmosfére stretnutia. Svätý Otec bol počas včerajšieho bohatého programu v dobrej nálade a kondícii. Do pamätnej Zlatej knihy v prezidentskom paláci napísal: „Vznešenému albánskemu národu s mojou úctou a obdivom k jeho svedectvu a jeho bratstvu pri napredovaní krajiny.“ Prezident, ktorý je podľa vierovyznania moslim, bol stretnutím veľmi pohnutý a dôrazne vyjadroval dôležitosť návštevy, ako aj túžbu, aby bola požehnaním pre celú krajinu a všetkých jej obyvateľov. Ako sme už informovali, Svätý Otec podaroval hlave štátu faksimile prvej tlačenej knihy v albánčine, ide o misál z roku 1555. Prezident pápežovi podaroval strieborný obraz pápeža Klementa XI., ktorý bol albánskeho pôvodu.
Na svätej omši, na ktorej sa zúčastnilo podľa odhadu 250-300 tisíc ľudí, boli prítomní aj mnohí moslimovia. Ako povedal páter Lombardi, s porozumením prijali, keď im bolo vysvetlené, že sväté prijímanie je určené pre veriacich katolíkov, chceli však prijať aspoň požehnanie, ako sa aj stalo. Spomenul ako zaujímavosť, že jedna moslimská komunita sa ráno o 7. hodine zišla na modlitbe za dobrý priebeh návštevy pápeža a potom bola prítomná na Námestí Matky Terezy počas svätej omše, čo bolo prejavom ich duchovnej zaangažovanosti.
Medzi lektormi spoločných modlitieb pri svätej omši bolo aj rómske dievča a jeden nevidiaci a obetné dary priniesla k oltáru trojgeneračná rodina, čím bola zdôraznená dôležitosť rodiny. Na eucharistické slávenie prišli aj ľudia z Čiernej Hory a Kosova, Macedónska, tiež aj zo Švajčiarska a Rakúska. Podobne i koncelebrujúci biskupi boli z niekoľkých okolitých krajín.
V bilancii včerajšej návštevy Albánska hovoril páter Lombardi aj o silných gestách, ku ktorým patrí spontánne objatie svedkov komunistického útlaku v Albánsku, po tom, ako vyrozprávali Svätému Otcovi svoje svedectvá. „Tento okamih hlbokého citu“ nebol prekvapujúci, pretože téma mučeníctva, svedectva viery v extrémne ťažkých situáciách, to sú témy ktoré pápež veľmi citlivo vníma. To sme zažili už aj v Kórei. „Počas tohto dňa bola prítomnosť mučeníctva veľmi silná. Bolo to vidieť aj cez prezentáciu, ktorú urobili Albánci pozdĺž hlavnej ulice prostredníctvom veľkých fotografií 40 mučeníkov, ktorí sú v procese blahorečenia.“
Dojemným bolo aj stretnutie s deťmi z Centra Betánia. Charakterizovali ho slová pápeža, že „dobrota nie je slabosť“. Pri každej ceste pápeža je moment výslovne venovaný téme činorodej charitatívnej lásky a nasadeniu Cirkvi vo svete v oblasti charitatívnej starostlivosti. Preto bola návšteva Centra Betánia neoddeliteľnou súčasťou programu, povedal vatikánsky hovorca a upozornil na zdanlivo okrajovú poznámku Svätého Otca v tomto príhovore, na odpustenie: „Láska, ktorá sa prejavuje práve v konkrétnych skutkoch lásky, je tiež láska schopná odpustiť...“ Ako dodal páter Lombardi, v albánskej spoločnosti, aj podľa svedectva misionárov, je istý problém miestnej pomsty, teda ťažkosť s odpustením a zmierením.
Na margo porovnania dvoch doterajších návštev pápežov v tejto balkánskej krajine hovorca poznamenal: „Ján Pavol II. má zásadné miesto v histórii Albánska po totalite. František ide teda v jeho stopách, keď ďalej povzbudzuje túto krajinu, ktorá sa teraz nachádza vo veľmi odlišnej situácii ako keď ju navštívil pápež Ján Pavol II., ale s novými výzvami.“ Pápež sa o nich zmienil najmä v príhovore adresovanom mladým, ktorých vystríhal pred konzumizmom, individualizmom a novými modlami. „Cesta Františka predstavuje Albánsko mladé, smerujúce k pokojnej a konštruktívnej budúcnosti v
Európe, predstavuje ho ako vzor spolužitia medzi náboženstvami a vyznaniami, ale nesmieme zabudnúť, že priniesla aj varovanie pred rizikami súčasného materializmu.“
Pápež sa pohyboval ako sa pohybuje bežne, bez akýchkoľvek bariér a bez akéhokoľvek odstupu. „Všetci si mohli všimnúť, že sa premiestňoval po celý deň v otvorenom aute prechádzajúc mestom Tirana, a teda aj informácie, ktoré boli predtým, snáď z obavy pred hrozbami, rizikami, atď., sa v skutočnosti ukázali ako úplne neopodstatnené.“ Išlo teda naozaj o stretnutie s ľuďmi, z čoho mal Svätý Otec radosť, dodal páter Lombardi. Vo večerných hodinách „bolo vidieť, že ten deň nebol pre neho oddychový, ale uspokojenie z vykonanej služby, zo všetkého, čoho sa mu dostalo, aj zo stretnutia s Albáncami, bolo zjavné a plné duchovnej radosti“ – povedal v závere bilancie včerajšej návštevy pápeža Františka v Albánsku páter Federico Lombardi.
