Praha 25. augusta (TS ČBK) V súvislosti s blížiacou sa jesennou biskupskou synodou o rodine v Ríme i Národnou púťou rodín v Ždiare nad Sázavou (29. - 30. augusta 2014), vydávajú biskupi českých a moravských diecéz združení v Českej biskupskej konferencii vyhlásenie Rodina a chudoba v Českej republike. Text zverejňujeme v plnom znení: Rodina a chudoba v ČR
Tento rok na jeseň sa bude v Ríme konať mimoriadna synoda o rodine. Jednou z hlavných tém je chudoba. Česká republika patrí v Európskej únii ku krajinám s najnižšou mierou absolútnej chudoby. V roku 2012 sa dotýkala 990 000 ľudí. Celkovo trpelo chudobou 14 % det a 6 % seniorov. Relatívna chudoba trápila 6,6 % obyvateľstva. Iste je spravodlivé oceniť, že tento stav je výsledkom pomernej štedrosti sociálneho štátu. Našu pozornosť si ale zaslúži i otázka, kto je chudobou ohrozený najviac.
Ohrozenie chudobou je najväčšie u tých, ktorí nemôžu vykonávať platenú prácu z dôvodu poskytovanej starostlivosti a tých, ktorí sa starajú o výchovu a vzdelanie nadpriemerného počtu detí.
Takéto zistenie mení pohľad na závažnosť príčin chudoby u nás. Uniká nám súvislosť medzi potrebnou výchovou formovanej mladej generácie a budúcou prosperitou spoločnosti. Miesto toho sme svedkami spoločenského diskurzu o chýbajúcich odvodoch do štátneho rozpočtu spôsobených ženami na rodičovskej dovolenke. Zásluhovosť pre priznanie určitej výšky starobného dôchodku je závislá predovšetkým na ekonomickej aktivite minulých rokoch a minimálne na počte vychovaných detí.
Považujeme za nešťastné, pokiaľ len profesný status človeka zakladá jeho spoločenské uznanie a výchovná starostlivosť je iba akýmsi osobným rozhodnutím. Je samozrejmé, že sa pre rodinný život rozhodujeme predovšetkým z neekonomických pohnútok. Táto skutočnosť ale nemení nič na tom, že by spoločnosť mala považovať výchovu v rodine alebo starostlivosť o závislých členov rodiny za rovnako spoločensky potrebnú. O uznaní určitej činnosti nie je možné hovoriť, pokiaľ nie je braný zreteľ na jej význam.
Nedocenenie jedinečnosti pôsobenia rodiny na najmenšie deti a dôraz na vytváranie ponuky nerodičovskej starostlivosti s cieľom urýchľovať odchod matiek do zamestnania dostáva oba druhy starostlivosti, úplne zbytočne, do určitého konkurenčného postavenia. Tlak na skracovanie dĺžky rodičovskej dovolenky znamená v podmienkach vysokej zamestnanosti, typických pre Českú republiku, skracovanie času prežívaného v rodine, času, ktorý je nevyhnutný pre vzájomné vzťahy a odovzdávanie hodnôt. Nedostatok času a vedomie významu rodičovskej starostlivosti je tiež príčinou narastajúcich patológii, ktoré predstavujú pre spoločnosť v konečnom dôsledku veľkú ekonomickú záťaž, kde sa i napriek vynakladaniu nemalých finančných prostriedkov často nedá očakávať, že dôjde k úplnému odstráneniu nežiadúcich javov.
Spoločenská klíma, v ktorej je kvalita a význam úsilia človeka meria iba podľa výkonov - v neposlednom rade - diskriminuje i tých občanov, ktorí také výkony podávať nemôžu, napríklad z dôvodu staroby či ochorenia, o ovplyvňuje rodinné chovanie mladých ľudí. Máme sa teda v Českej republike o chudobné rodiny starať? Nejde v tomto prípade viac než o podporu o spravodlivé uznanie významu ich angažovanosti? Máme odvahu z toho vyvodiť i dôsledky?
Za Českú biskupskú konferenciu
Vojtěch Cikrle, predseda Rady pre rodinu ČBK
