Vatikán 23. augusta (RV) V talianskom meste Rimini sa v nedeľu 24. augusta začne 35. ročník Stretnutia za priateľstvo medzi národmi. Účastníkom týždňového podujatia zaslal pápež František list, adresovaný biskupovi Rimini Mons. Francescovi Lambiasimu. Tohtoročná téma stretnutia – „Smerom k perifériám sveta a ľudskej existencie. Osud človeka nie je ponechaný na neho samého“ – je ozvenou toho, čo Svätému Otcovi dlhodobo leží na srdci, píše sa v liste, podpísanom štátnym sekretárom kardinálom Pietrom Parolinom. Od jeho biskupskej služby v Buenos Aires si uvedomoval, že „periférie“ nie sú len miesta, ale aj – a to predovšetkým – ľudia, ako povedal vo svojom prejave počas generálnych kongregácií pred konkláve: «Cirkev je povolaná, aby vyšla zo seba samej a išla na periférie nielen geografické, ale aj tie existenciálne; tie, ktoré sú tajomstvom hriechu, bolesti, nespravodlivosti, nevedomosti a nedostatku viery, periférie myslenia, každej formy utrpenia» (9. marca 2013). Preto pápež ďakuje organizátorom stretnutia, že prijali a rozširujú jeho pozvanie napredovať v tejto perspektíve. „Osud človeka nie je ponechaný na neho samého“ – to je druhá časť témy stretnutia. Ide o výrok Božieho služobníka dona Luigiho Giussaniho, ktorý nám pripomína, že kresťan nemá mať strach ísť na periférie, pretože má istotu v Kristovi, ktorý ho oslobodzuje od strachu. Ľudia našej doby sú vo veľkom riziku prežívať individualistický smútok, izolovanosť uprostred množstva materiálnych dobier, ktoré však mnohým nie sú dopriate.
Aj kresťania čelia tomuto riziku. «Je zrejmé, že na niektorých miestach sa vytvorila duchovná púšť – plod takého projektu spoločnosti, ktorý chce byť vytváraný bez Boha» (Evangelii gaudium, 86). Ale to by nás nemalo odradiť, ako pripomenul Benedikt XVI. pri slávnostnom otvorení Roka viery: «Na púšti sa vraciame k objaveniu hodnôt toho, čo je pre život podstatné. Tak v dnešnom svete existuje nespočetné množstvo znamení, ktoré často prejavujú vo forme implicitnej alebo negatívnej smäd po Bohu, po konečnom zmyslu života. A v púšti sú obzvlášť potrební ľudia viery, ktorí svojím vlastným životom môžu ukazovať cestu do zasľúbenej zeme, a tak udržujú nažive nádej» (Homília pri omši na začiatku Roka viery, 11. októbra 2012).
Svätý Otec upozorňuje účastníkov stretnutia, aby nikdy nestratili kontakt s realitou, pretože súčasťou kresťanského svedectva je, aby uprostred dominantnej kultúry, ktorá dáva najvyššiu prioritu vzhľadu a tomu, čo je povrchné a dočasné, boli výzvou voliť si a milovať realitu. Okrem toho ich vyzýva, aby mali pohľad vždy upretý na to, čo je podstatné. Vážne problémy totiž vznikajú vtedy, keď sa kresťanské posolstvo identifikuje so sekundárnymi aspektmi, ktoré nevyjadrujú jeho podstatu. Svätý Otec preto povzbudzuje účastníkov stretnutia v Rimini, aby zrozumiteľnou rečou komunikovali jadro kresťanstva. Aj preto je potrebné byť realistami. «Často je lepšie spomaliť krok a potlačiť nepokoj, aby sme pohliadli do očí, aby sme načúvali; alebo odložiť naliehavé úlohy, aby sme odprevadili niekoho, kto zostal na kraji cesty» (Evangelii gaudium, 46).
