Budapešť 21. augusta (RV) Sviatok svätého Štefana, kráľa sa v Maďarsku slávi vždy 20. augusta. Na tohtoročnej slávnostnej svätej omši, ktorej predsedal prímas Maďarska kardinál Péter Erdő sa zúčastnili 12 biskupi, vyše sto kňazov, maďarský prezident János Áder, predstavitelia vlády Maďarskej republiky, diplomatický zbor a vysokí cirkevní hodnostári koptských kresťanov z Egypta. Námestie pred bazilikou a okolité ulice boli do posledného miesta zaplnené. Čestná stráž slávnostne priniesla pred oltár relikviu svätého kráľa, jeho zachovanú pravicu. V pohnutých časoch, po smrti svätého Štefana, jeho pozostatky ukryli pod podlahou baziliky v Székesfehérvári. Pravica sa dostala do opatery tamojšej kapituly. V roku 1771 ju slávnostne previezli do Budína. Od roku 1971 ju uchovávajú v bazilike v Budapešti ako vzácny poklad.
V úvode slávnostnej svätej omše zazneli slová: „Ak sa v srdciach ľudí usadí sebectvo, nenávisť a túžba po pomste, potom sa násilie, ako ničiaci živel rozšíri po celom svete. Aby sa tak nestalo, musíme sa pridŕžať pravdy a lásky, musíme prosiť o odpustenie a o milosť začať odznovu.“ Povedal ich hlavný celebrant kardinál Erdő.
Slávnostným kazateľom na slávnosti bol trnavský arcibiskup Mons. Ján Orosch. V homílii okrem iného povedal: „Svätý Štefan nám zanechal najvzácnejšie dedičstvo, Ježišovo evanjelium... Sviatok svätého Štefana nie je sviatkom len maďarských veriacich, ale aj celej katolíckej Cirkvi. Veď on Krista nosil na perách, v srdci i v skutkoch s tým úmyslom, aby sa všetok ľud stal ľudom, veriacim v Krista... Dnešných ľudí charakterizuje, že si z kresťanskej viery vyberajú iba to, čo im vyhovuje... Aj v súčasnosti ohrozujú kresťanov mylné názory, ako je novopohanstvo, hedonizmus, rôzne formy okultizmu či schválenie eutanázie. Svätý Pavol nám však pripomína, aby sme neboli rozdelení, ale jednotní. V čase komunizmu bola Cirkev umlčaná a ľudí vychovávali k dvojtvárnosti. Mnohí si osvojili tieto postoje a podľa nich aj žijú, preto sme tak málo súdržní, málo ľudskí a veľmi rozdelení. Veľkými sa staneme iba vtedy, keď budeme žiť svoje kresťanstvo“.
Po svätej omši za hlaholu zvonov baziliky niesli svätú pravicu v sprievode ulicami Budapešti. Veriaci ju sprevádzali modlitbou posvätného ruženca. Tisíce zvedavcov stáli na chodníku a tlieskali svätému kráľovi i prítomným biskupom.
Zdroj: Arcibiskupský úrad v Trnave / Ladislav Tóth
