Bagdad 20. augusta (TK KBS) Kardinál Filoni, zvláštny vyslanec Svätého Otca do Iraku, sa vo štvrtok 21. augusta vracia späť do Vatikánu na záver svojej misie na Blízkom východe. Irackému prezidentovi Fuadovi Masumovi odovzdal osobný list Svätého Otca Františka. Kardinál Filoni sa na záver svojej cesty porozprával s Alessandrom Gisottim, redaktorom Vatikánskeho rozhlasu. “Stretnutia boli veľmi srdečné,” povedal kardinál Filoni. “Sprevádzal ma chaldejský patriarcha Sako, apoštolský nuncius a Mons. Warduni. Odovzdal som prezidentovi list, na ktorý potom odpovie. Porozprával som mu o skúsenosti týchto dní a zdôraznil som, že moja návšteva nebola politická, ale humanitárna, v mene Svätého Otca. Preto som sa zastavil najskôr v Erbile, kde je situácia veľmi, veľmi vážna, a potom v Bagdade.
Gisotti: Samozrejme, list Svätého Otca irackému prezidentovi v tomto kontexte bol zameraný na mier.
Filoni: “Toto je na srdci, v mysli a pastoračnej činnosti pápeža. Svätý Otec v tejto situácii ohrozenia nevynechá ani jedinú príležitosť, aby zdôraznil, ako veľmi mu leží na srdci osud týchto úbožiakov. Situácia v Iraku nie je len tragédiou irackého ľudu, našich kresťanov a jazídov, ale aj niečím, čo sa týka všetkých ľudí, ktorým záleží na osude ľudstva. Malé alebo väčšie menšiny, rozličné viery a náboženstvá: na všetkých sa vzťahuje tá istá ľudská dôstojnosť, ktorú treba chrániť a obraňovať.
Gisotti: Pápež František pri svojom návrate z Kórey na palube lietadla počas tlačovej konferencie povedal žurnalistom: “Šiel by som, chcel by som byť v Iraku… Som pripravený tam ísť, ak to bude možné…”
Filoni: Poznajúc jeho srdce, myseľ a dôvod, pre ktorý ma tam poslal, nemal som pochýb o tom, že keby v tom okamihu mohol, určite by bol išiel osobne, aj keď chápe rozličné situácie, ktoré môžu vzniknúť. Vidím teda, že moja intuícia nebola mylná…
Gisotti: Pápež tiež povedal: “Zastaviť nespravodlivého útočníka je spravodlivé”. Ako tieto slová prijali v Iraku?
Filoni: Myslím, že Svätý Otec neurobil nič iné, než to, že vyjadril žiadosť všetkých kresťanov, všetkých jazídov a všetkých utečencov, ktorí sa túžia vrátiť k normálnemu životu a obnoviť vlastnú dôstojnosť. Pri takejto citlivej situácii - a povedal by som aj tvrdej - verím, že tu nejde o vojnu: nikdy nemôžeme byť za vojnu, avšak existujú konflikty, v ktorých tí najbiednejší - pomyslime na to, že naši kresťania nemali zbrane, ani jazídi nemali zbrane - prídu o svoje územia, o svoju dôstojnosť, okradnú ich o rodiny… Môžeme zostať indiferentní? Ide tu o práva, ktoré musia byť chránené každou osobou dobrej vôle. Každý to musí robiť podľa svojich schopností. Svätý Otec to robí všetkými svojimi duchovnými a mravnými schopnosťami. Potom každý na spoločenskej úrovni, na úrovni vlastnej zodpovednosti, by mal urobiť, čo je v jeho silách. V tom zmysle, že nebude vojna, ale ochráni sa právo národov. Ak nezasiahneme, budú genocídy a po pár týždňoch začnú výčitky svedomia, ako sa to stalo aj v minulosti, pri podobne dramatických situáciách v Afrike a ešte aj skôr predtým - a dnes sa opakujú niektoré z týchto situácií znovu, a to aj v Afrike… Spomeňme si na tých 450 dievčat, ktoré uniesli, a stále to nie ukončený prípad. Pri týchto veciach by si podľa mňa každý mohol uvedomiť: “To dievčatko, tá dievčina, to mohla byť moja sestra, to mohol byť niekto z mojej rodiny… Môžem zostať indiferentný? Neurobil by som všetko pre jej oslobodenie?”
