Vatikán 1. augusta (TK KBS) Kongregácia pre Boží kult a disciplínu sviatostí v okružnom liste zaslanom španielskym biskupom oznámila, že miesto pre znak pokoja sa v liturgii svätej omše meniť nebude: navrhla však niekoľko spôsobov pre používanie znaku pokoja s väčšou dôstojnosťou. Generálny sekretár španielskej biskupskej konferencie Jose Maria Gil Tamayo 28. júla napísal, že “Kongregácia pre Boží kult a disciplínu sviatostí sa vyjadrila za zachovanie “rítu” a “znaku” pokoja na tom mieste, ktoré v súčasnosti má v poriadku svätej omše.” Poznamenal tiež, že Kongregácia tak urobila preto, že pokladá obrad pokoja za “charakteristický pre rímsky rítus” a “nie je presvedčená, že by v danom prípade bolo vhodné robiť štrukturálne zmeny v Eucharistickom slávení.”
Znak pokoja nasleduje v liturgii svätej omše po premenení a modlitbe Otčenáš, pred prijímaním Eucharistie; niektorí navrhovali, aby bol presunutý ešte pred prinášanie obetných darov.
Poznámky, ktoré zaslal páter Tamayo španielskym biskupom, sprevádzali okružný list Kongregácie pre Boží kult z 8. júna, podpísaný jej prefektom, kardinálom Antoniom Canizaresom Lloverom a sekretárom Arthurom Rochem. Okružný list pred rozposlaním schválil aj Svätý Otec František.
V liste sú štyri konkrétne návrhy týkajúce sa dôstojnosti slávenia znaku pokoja a spôsoby na zaistenie toho, aby sa zabránilo jeho nesprávnemu používaniu. Gil Tamayo vysvetlil, že okružný list je ovocím Synody biskupov z roku 2005 o Eucharistii, počas ktorej prebehla diskusia o možnom presunutí obradu pokoja v rámci poriadku svätej omše.
“Počas zasadania Synody biskupov bola vyjadrená potreba usmerniť toto gesto, ktoré môže nabrať neprimerané prejavy a spôsobiť určitý zmätok v zhromaždení práve pred prijímaním,” napísal ešte pápež Benedikt XVI. vo svojej posynodálnej apoštolskej exhortácii “Sacramentum caritatis”.
Dodal: “Požiadal som kompetentné dikastériá, aby študovali možnosť umiestniť výmenu znaku pokoja do iného momentu, napríklad pred prinášaním darov na oltár… berúc do úvahy starobylé a úctyhodné zvyky a želania vyjadrené synodálnymi otcami.”
Podnetom k navrhovanej zmene boli Kristove slová v Matúšovom evanjeliu (5,23): “Keď teda prinášaš dar na oltár a tam si spomenieš, že tvoj brat má niečo proti tebe, nechaj svoj dar tam pred oltárom a choď sa najprv zmieriť so svojím bratom; až potom príď a obetuj svoj dar.” Zmena by tiež znamenala zladenie rímskeho rítu s ambroziánskym, ktorý sa slávi v oblasti severného Talianska v Miláne.
Niektorí členovia Neokatechumenálnej cesty už pri svojich sláveniach v rímskom ríte presunuli znak pokoja pred prinášanie obetných darov.
Rozhodnutie vatikánskej kongregácie zachovať miesto pre znak pokoja v liturgii svätej omše na doterajšom mieste je ovocím dialógu s biskupmi celého sveta o tejto otázke - dialógu prebiehajúceho už od roku 2008, a tiež výsledkom konzultácií s pápežmi Benediktom XVI. a Františkom.
Kongregácia pre Boží kult tiež napísala, že “ponúkne praktické návrhy na lepšie vyjadrenie zmyslu znaku pokoja a na obmedzenie neprimeraných prejavov, ktoré vytvárajú zmätok v liturgickom zhromaždení pred svätým prijímaním.
“Ak veriaci vo svojich gestách v rámci obradu nechápu a nevyjadrujú skutočný význam pokoja, oslabuje sa tým kresťanský koncept tohto pojmu a ich plodná účasť na Eucharistii je tiež negatívne ovplyvnená.”
Na základe tohto vyjadrenia kongregácia ponúkla štyri návrhy, ktoré by sa mali stať “jadrom” katechézy o znaku pokoja.
Na prvom mieste, kongregácia potvrdila dôležitosť obradu, avšak zdôraznila, že je “celkom legitímne tvrdiť, že nie je nevyhnutné “mechanicky” pozývať veriacich k výmene znaku pokoja.” Táto možnosť nie je v liturgii povinná, pripomenula kongregácia s tým, že určite existujú aj situácie, keď je vhodné ju vypustiť.
Druhým odporúčaním je, že pri prekladoch tretieho typického vydania Rímskeho misálu by biskupské konferencie mali zvážiť “zmenu spôsobu, ktorým sa znak pokoja robí.” Predovšetkým, “familiárne a svetské gestá pozdravu” by mali byť nahradené “inými, vhodnejšími gestami.”
Kongregácia ďalej poznamenala, že je potrebné zamedziť niektoré nenáležitosti, ku ktorým dochádza. Napríklad: zavádzanie “piesne pokoja”, ktorá v rímskom ríte neexistuje; prechádzanie veriacich z miesta na miesto, aby si vymenili znak pokoja; kňaz odchádzajúci od oltára, aby si vymenil znak pokoja s veriacimi; zmena znaku pokoja na gratulácie pri sobášoch alebo kondolencie pri pohreboch.
Poslednou poznámkou Kongregácie pre Boží kult bolo, že biskupské konferencie by mali pripraviť liturgické katechézy o význame obradu pokoja a jeho správnom používaní.
“Intímny vzťah medzi “lex orandi” a “lex credendi” by sa, samozrejme, mal premietnuť aj do “lex vivendi”,” uzatvára list.
