Bratislava 31. júla (TK KBS) V piatok 1. augusta sa v Gréckokatolíckej cirkvi začína tradičný Uspenský pôst, ktorým sa východní kresťania pripravujú na sviatok Zosnutia Presvätej Bohorodičky (15. august, Nanebovzatie Panny Márie). Jeho názov je odvodený od cirkevnoslovanského nźavu toho sviatku (Uspenije, slo. Zosnutie). Ide o jedno zo štyroch pôstnych období, ktoré obsahuje liturgický kalendár. Ďalšie tri sú: Filipovka (pred sviatkom Pánovho narodenia), Petrovka (pred sviatkom sv. Petra a Pavla) a Svätý Štyridsiatnica (Veľký pôst) pre Paschou. Prvé zmienky o Uspenskom pôste sú z 9. st. Podobne ako Petrovka a Filipovka, aj tento pôst za zaužíval nie cestou cirkevného príkazu „zhora“, ale z praxe Božieho ľudu “zdola”. Z tohto dôvodu sa v Grécku veľa diskutovalo o existencii toho pôstu, ako aj ohľadom predpisov a dobe trvania tohto pôstu. Zmienku o Mariánskom pôste nachádzame v liste pápeža Mikuláša I. (858-867) Bulharom, v ktorom píše: „Svätá Rímska Cirkev má oddávna zvyk dodržiavať tieto pôsty: 40 dní pred Veľkou nocou, po Päťdesiatnici, pred Zosnutím Márie Bohorodičky, a tiež pre sviatkom Pánovho narodenia.“ Uspenský pôst má u gréckokatolíkov každoročne rovnaké trvanie, a to v čase – od 1. do 14. augusta; končí teda deň pred sviatkom Zosnutia presvätej Bohorodičky (podľa Gregoriánskeho kalendára).
TK KBS informoval Stanislav Gábor